Niekoľko úvah o predpovedaní počasia

 

 

Predpovede počasia sú jedným z najsledovanejších „výstupných produktov“ činností Slovenského hydrometeorologického ústavu. Tieto predpovede sú denne rozširované všetkými masovokomunikačnými prostriedkami. Verejnosť je už zvyknutá na čas, obsah a formu vysielania meteorologických predpovedí alebo rozšírenejších relácií o počasí, na niektoré nové relácie (Popoludnie s rozhlasom) si ešte len zvyká.

 

Slovník, ktorým sa vyjadruje naša predstava o predpokladanom  (ale aj aktuálnom)  počasí, je s malými úpravami zaužívaný už 30 rokov, predtým bol ešte chudobnejší. Na základe osobných skúseností viem, že veľká časť ľudí nerada prijíma nami zaužívaný spôsob formulácie predpovedí. Niektorými predpoveďami sme dokonca na posmech, najmä takými, ktoré sú dlhé, komplikované, a preto pre laika nezrozumiteľné. Väčšina ľudí žiada formulácie jednoduché, jednoznačné a najmä neotrepané. Aj preto sú niektoré rozšírenejšie meteorologické relácie v rozhlase (napr. v Dobrom ráne) obľúbenejšie, lebo meteorológ sa nemusí vtesnať do šablónovitých konštrukcií, poveternostnú situáciu a predpovedané počasie môže popísať voľnejšie, menej tradične. Je zrejmé, že neexistuje taký  spôsob interpretácie predpovedí počasia, ktorý by vyhovoval všetkým užívateľom. V súčasnosti je však problémom vydať takúto predpoveď, pretože meteorológ je častokrát v zajatí schématických konštrukcií, do ktorých musí vtesnať svoju predstavu o predpokladanom vývoji počasia. Pri zostavování predpovede musí zosúladniť 3 požiadavky: 1. zostaviť predpoveď podľa svojej predstavy a podľa numerických predpovedí vývoja meteorologických polí, 2. sformulovať predpoveď pomocou „dovolených“ výrazov, 3. uviesť predpoveď dobre zrozumiteľnú pre užívateľov. Keďže jednotlivé požiadavky bývajú niekedy medzi sebou v rozpore, výsledkom môže byť tiež formulácia predpovede, ktorej užívateľ príliš nerozumie alebo dostatočne nezohľadňuje predpokladaný vývoj poveternostnej situácie alebo je nevýhodná pre vyhodnocovanie úspešnosti meteorologických predpovedí. Častejšie striedanie voľnejších a menej tradičných formulácií viac udrží pozornosť poslucháča alebo diváka, pretože pri bežnom ošúchanom vyjadrení nesleduje predpoveď pozorne, zapamätá si najviac 2-3 slová a tie sa mu stanú celou predpoveďou.

 

Hodnotenie úspešnosti predpovedí počasia sa doteraz robilo ručne, a to na základe údajov z 20 slovenských meteorologických staníc. Stručný náčrt spôsobu  hodnotenia uvádza D.Krišková (Meteorol. Zpr., 36, 1983, č.4, s.106-110). Výsledkom vyhodnotenia úspešnosti meteorologickej prognózy je číslo udávané v percentách, vyjadrujúce pomer medzi očakávaným a skutočným počasím (na SHMÚ vyhodnocujeme len oblačnosť, zrážky a teplotu vzduchu). Podľa D.Križkovej (tamtiež) je toto číslo (priemer z obdobia 1962-1981) pre krátkodobú predpoveď (na deň dopredu) 85 %. Laik si to zvyčajne vysvetlí tak, že zo 100 predpovedí máme 85 spoľahlivých a v 15 prípadoch nám predpoveď nevyšla. V skutočnosti to tak nie je, lebo úspešnosť je počítaná na základe odlišnosti medzi predpovedanými hodnotami a skutočnými hodnotami meteorologických prvkov. Ak napríklad predpovedáme denné teploty 18 až 22 stupňov a v Žiline namerali 16 stupňov, pre túto stanicu je úspešnosť 80 %, ak v Poprade namerali len 14 stupňov, tak to zodpovedá 40 % úspešnosti. Pri hodnotení zrážok je toto vyjadrovanie ešte problematickejšie. Ak totiž predpovedáme zrážky a na danej stanici pršalo, predpoveď pre túto stanicu vyšla na 100 %, ak nepršalo, tak 0 %.

Skutočnosť, že za 20 rokov mala naša predpovedná služba len 11 stopercentných predpovedí (0,2 % z celkového počtu vydaných prognóz) nie je dôsledkom neschopnosti nášho predpovedného pracoviska, ale dôsledkom zložitosti a nejasnosti vývoja atmosférických procesov a dôsledkom komplikovaného reliéfu Slovenska, a tým nemožnosti v intenciách formulácií postihnúť rôznorodosť prejavov počasia v rôzných častiach nášho územia.

 

Úspešnosti predpovedí rôznych meteorologických služieb nie je vôbec možné medzi sebou porovnávať, pretože sa používajú iné spôsoby vyhodnotenia. To znamená, že nami vypočítané percento splniteľnosti má význam len pre nás, aby sme mohli porovnať celkový trend kvality predpovedí, príp. ročný chod úspešnosti prognózovania jednotlivých prediktantov.

 

Vyhodnocovanie splniteľnosti našich predpovedí v relatívnej forme (v percentách) považujem za umelé a málo vhodné. Je síce pravda, že je ťažké sa tohto spôsobu zbavit, ale je možné ho v niektorých prípadoch nahradiť. Nechcem tu podrobne uvádzať nejaký ucelený návrh na novú metódu vyhodnocovania meteorologických predpovedí, len chcem načrtnúť možnosť iného prístupu pri ich zostavovaní.

 

Za najdôležitejší považujem rozpor medzi normalizovanou formuláciou predpovedí a ich numerickým vyhodnocovaním. Aby sa tento rozpor odstránil, považujem za potrebné oddelit predpoveď meteorológa robenú výlučne pre internú potrebu (pre vyhodnotenie) od predpovede, rozširovanú masovokomunikačnými prostriedkami. Pre tlač, rozhlas a pod. by bola formulácia voľnejšia, pestrejšia a zrozumiteľnejšia širokej verejnosti. To by znamenalo rozdeliť územie Slovenska na regióny, pre ktoré sa predpokladá približne rovnaký ráz počasia (členenie by bolo komplikovanejšie ako sa v súčasnosti používa). Pre jednotlivé regióny by meteorológ stanovil predpokladané hodnoty meteorologických prvkov, t.j. mohol by si dovoliť používať väčšie rozpätie teplôt z hľadiska celého Slovenska, ale menšie rozpätie pre jednotlivé regióny.

 

Pre lepšiu zrozumiteľnosť uvediem jeden príklad: Pre masovokomunikačné prostriedky by bola vydaná oficiálna predpoveď: Zajtra bude stále pekné a teplé počasie, popoludní očakávame miestne búrky, teplota klesne v noci na 15 až 11 stupňov, cez deň vystúpi na 26 až 30 stupňov, slabý vietor. Meteorológ by pre to isté obdobie uviedol do predpovede, vyhodnocovanej číselne asi toto: Záhorie: oblačnosť dopoludnia 0, popoludní 3 , zrážky 0, teplota v noci 10-11, cez deň 28-29, Podunajská nížina: oblačnosť dopoludnia 0, popoludní 3, zrážky 1, teplota v noci 11-14, cez deň 28-31, Orava: oblačnosť dopoludnia 3, popoludní 7, zrážky 2, teplota v noci 8-11, cez deň 24-27... atď. Je pochopiteľné, že zostavenie takejto predpovede by bolo pre prognostika náročnejšie, vyžadovalo by to od neho väčšiu sústredenosť, skúsenosť a využívanie tých numerických prognóznych pravidiel, ktoré sú známe a bežne dostupné.

 

Je problematické určiť, kedy možno považovať predpoveď za stoprocentne úspešnú. Podľa môjho osobného názoru je to len vtedy, ak očakávam na konkrétnej stanici konkrétnu teplotu a táto teplota sa tam vyskytne (podobne aj predpoveď iných meteorologických prvkov). Je jednoznačné, že k stoprocentnej predpovedi (z hľadiska celého Slovenska) by sme sa nikdy nemohli dostať, čo je z pohľadu súčasných poznatkov o prírodných zákonoch nevyhnutné. Pre výpočet úspešnosti prognózy sa mi zdá vhodnejšie vypočítať rozdiely medzi predpoveďou a skutočnosťou v absolútnych hodnotách.