1. VYUČOVANIE A PROPAGÁCIA METEOROLÓGIE NA ZÁKLADNÝCH
A STREDNÝCH ŠKOLÁCH
Poznatky z oblasti fyziky atmosféry sú súčasťou učebných osnov fyziky a geografie na základných a stredných školách. O problematike vyučovania meteorologických poznatkov v našich krajinách publikovalo niekoľko autorov, medzi nimi napr. J. Machyček [5, 6, 7], ktorý sa okrem metodiky vyučovania meteorológie (vypracoval rozsiahle analytické štúdie) zaoberal aj problematikou meteorologických krúžkov. O týchto témach písal viackrát aj J. Procházka [8, 9, 10]. Uvádza možnosti práce v meteorologických krúžkoch a vyzdvihuje pozitívny vplyv takýchto krúžkov na povahové črty žiakov [9]. V závere tohto príspevku konštatuje: "Nutno však přiznat, že přes mnohé přednosti této činnosti pro žáky základní školy nejsou meteorologické kroužky na školách obvyklé."
Pravdepodobne prvým článkom o problematike popularizácie bol v časopise Meteorologické zprávy príspevok A. Gregora [4], v ktorom poukazuje na veľký nedostatok základných vedomostí z oblasti meteorológie medzi širokou verejnosťou: "Nutno říci, že znalostí zcela základních je mizivě málo. Jde-li však o kritiku práce meteorologovy, jest rad a názorů dostatek." Vyjadril sa okrem ďalších problémov aj k problematike popularizácie meteorológie na školách: "Jsem toho názoru, že meteorologie vzbudí zájem žáků jedině tenkrát, bude-li se jí vyučovat prakticky a vyberou-li se ty části, které jsou poutavé a přitom snadné a přesto užitečné."
Problematikou vyučovania poznatkov z meteorológie a klimatológie
na gymnáziách, úrovňou vedomostí z týchto vedných odborov u gymnazistov
a šírením meteorologických informácií v masovokomunikačných prostriedkoch
sa zaoberala vo svojich dvoch prácach, prihlásených na súťaž Stredoškolskej
odbornej činnosti, študentka gymnázia V. Biznárová [1, 2]. Časť výsledkov
bola publikovaná aj v časopise Meteorologické zprávy [3].
2. ODBORNÁ SKUPINA PRE PRÁCU S MLÁDEŽOU SLOVENSKEJ METEOROLOGICKEJ SPOLOČNOSTI
Podľa čl. 11 Stanov Slovenskej meteorologickej spoločnosti "…môže Spoločnosť vytvárať sekcie alebo odborné skupiny, do ktorých sa členovia združujú podľa svojich záujmov a špecializácie". Odborná skupina pre prácu s mládežou (ďalej OSPM) bola ustanovená v lete 1989. Jej členmi boli na začiatku B. Gajar, D. Chudý a S. Racko (vedúci). Po čase sa k OSPM pridali pracovníci SHMÚ v Košiciach (P. Nejedlík) a v Banskej Bystrici (Š. Soták), ktorí už predtým organizovali popularizačnú činnosť (aj v meteorologických krúžkoch) v miestach svojho pôsobenia. O počiatkoch existencie odbornej skupiny som písal v [11].
Prvoradou úlohou OSPM bolo organizovanie meteorologického krúžku pre žiakov bratislavských gymnázií. Okrem toho bolo v pláne vedenie meteorologických krúžkov pre žiakov základných škôl v Bratislave, Košiciach a neskôr aj v Banskej Bystrici, zabezpečenie populárnych predášok pre gymnáziá, exkurzií na meteorologické pracoviská pre žiakov základných a stredných škôl, zabezpečenie vhodných tém a odborného vedenia na súťaž Stredoškolskej odbornej činnosti, príprava propagačných a odborných materiálov (napr. videofilmy) pre meteorologické krúžky a aj také aktivity ako je metodické vedenie výučby meteorológie na experimentálnej základnej škole so zameraním na geografiu v Košiciach, odborný dozor nad školskou meteorologickou stanicou a odborné vedenie študentov z agrometeorológie na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom a potravinárskom v Banskej Bystrici a niektoré ďalšie.
Pre učiteľov fyziky a geografie sme pripravili informačný
letáčik s uvedením ponúkaných aktivít OSPM. Zároveň sme ponúkali odbornú
pomoc pri vyučovaní meteorologických častí v rámci učebných osnov geografie
a fyziky. Odozva však bola veľmi slabá, najmä v posledných rokoch. Medzi
rokmi 1988 a 1997, kedy som viedol OSPM, dochádzalo k postupnej zmene postoja
stredoškolákov a dokonca aj niektorých učiteľov k významu jednotlivých
predmetov - do popredia záujmu sa dostali jazyky a výpočtová technika a
do úzadia prírodovedné odbory. Po roku 1989 postupne klesal záujem nielen
o prírodné vedy, ale aj o mimoškolské aktivity, ako sú súťaže odborných
prác na stredných školách (SOČ) a na vysokých školách (ŠVOČ).
3. SKÚSENOSTI S VEDENÍM METEOROLOGICKÉHO KRÚŽKU V BRATISLAVE
Nevýhodou meteorologických krúžkov oproti niektorým iným záujmovým krúžkom je to, že atmosféra je veľmi zložitý systém, a preto vysvetľovanie meteorologických dejov je pre žiakov bez dostatočného fyzikálneho a geografického vzdelania dosť obťažné. To bol hlavný dôvod, prečo som si netrúfal viesť krúžky pre žiakov základných škôl.
Skúsenosti s vedením meteorologického krúžku pre gymnazistov (ďalej MK) som začal získavať už ako vysokoškolák na jednom vybranom gymnáziu. Po nastúpení na SHMÚ som začal v školskom roku 1988/89 organizovať MK v rámci viacerých bratislavských gymnázií. Propagovanie MK na týchto školách som robil osobne, čo bolo síce časovo náročné, ale osobný kontakt s učiteľmi fyziky a geografie (vtedy zemepisu) mal svoje výhody (operatívnosť pri organizovaní populárnych prednášok a pod.). Keďže počet žiakov sa zvyčajne pohyboval v rozpätí 5-7 záujemcov, v "lepších" rokoch do 10, rozšíril som možnosť navštevovať MK aj pre ostatných stredoškolákov (prostredníctvom médií), čo niektorí aj využili. Neskôr som začal viesť paralelne aj MK pre vysokoškolákov z Prírodovedeckej fakulty UK a z Matematicko-fyzikálnej fakulty UK, ktorí nemali odborné štúdium z meteorológie alebo boli poslucháčmi prvých dvoch ročníkov. Keďže počet záujemcov o krúžok v priebehu roka vždy klesal (bežný jav pre všetky záujmové krúžky a kurzy), postupne som tieto dva krúžky zlúčil do jedného.
Meteorologický krúžok sa v prvých rokoch schádzal v priestoroch Katedry meteorológie a klimatológie MFF UK, neskôr na pracovisku SHMÚ v Bratislave na Kolibe, čo bolo pre žiakov jednoznačne príťažlivejšie, lebo mali možnosť priameho kontaktu s prevádzkou synoptickej služby. Najobľúbenejšou časťou programu MK boli exkurzie na meteorologické pracoviská, najmä na stredisko družicovej a rádiolokačnej meteorológie na Malom Javorníku pri Bratislave. Podrobnejšie o činnosti MK som uviedol v [13].
Základným predpokladom vytvorenia MK je jeho dobrá propagácia na začiatku školského roku, čo sa časom ukázalo ako základným problémovým bodom. Okrem toho, že som pri svojích osobných návštevách gymnázií konzultoval s učiteľmi fyziky a niekedy aj geografie, poskytol som každej škole veľké propagačné letáky o činnosti MK. Ako som niekedy zistil, mnohí gymnazisti sa o aktivitách OSPM ani nedozvedeli (pasivita učiteľov). Túto bariéru som sa snažil prekonať informovaním o krúžku cez masmédiá, čo sa ukázalo ako veľmi vhodný spôsob propagácie, nakoľko súkromné rozhlasové stanice sú stredoškolákmi veľmi sledované. Malý záujem zo strany učiteľov sa odrazil aj v tom, že málo gymnázií prejavilo záujem o odborné prednášky a exkurzie. Skutočnosť, že to závisí predovšetkým na osobnom prístupe pedagóga, dokazovalo aj to, že o ponúkané aktivity prejavovali záujem z roka na rok zväčša tie isté školy.
Okrem vedenia MK sme mali naplánované aj ďalšie aktivity.
V rámci skromných možností sa pomerne dobre podarilo nahrať staré meteorologické
filmy na videozáznam [12], ďalšia videosnímka bola urobená z propagačného
filmu o SHMÚ a jeden dokument nahraný z televízie. V posledných troch rokoch
som si vytvoril vlastnú zbierku diapozitívov s meteorologickou tématikou,
prezentáciou ktorých vzrástla príťažlivosť programu MK. Žiaľ, nepodarilo
sa oživiť školskú meteorologickú stanicu na jednom bratislavskom gymnáziu
napriek tomu, že mala vo svojom objekte dobre situovanú meteorologickú
búdku.
4. PERSPEKTÍVY PRÁCE S MLADOU GENERÁCIOU V RÁMCI ČESKEJ METEOROLOGICKEJ SPOLOČNOSTI
Výchova mladej generácie a príprava na jej postupné začlenenie do vedeckých alebo pracovných kolektívov je nevyhnutnou podmienkou kontinuálneho vývoja akejkoľvek vedeckej disciplíny. Čím skôr sa mladý človek začne venovať konkrétnej vednej oblasti, v ktorej mieni po skončení štúdia pracovať, tým sa zväčšujú predpoklady pre jeho tvorivú sebarealizáciu [13]. Aj v meteorológii je žiadúce, aby výchova budúcich odborníkov, založená na individuálnom prístupe, prebiehala pokiaľ možno už od stredoškolských lavíc.
Činnosť meteorologického krúžku v Prahe je v zásade závislá od tých istých faktorov ako v Bratislave. Predpokladám, že najbližší školský rok (1998/99) bude okrem iného aj sondou do spolupráce s niektorými pražskými gymnáziami, MFF KU a ČHMÚ.
Pre propagáciu meteorologického krúžku, príp. aj iných popularizačných aktivít mienim využívať aj Internet. Dnes je používanie výpočtovej techniky aj pre takú činnosť ako je meteorologický krúžok takmer nevyhnutnosťou. Nároky mladých ľudí rastú a je na nás, aby sme poukázali na tie možnosti využívania počítačov, ktoré budú mať pre ich profesionálnu orientáciu pozitívny vplyv.
Keďže vychádzam z toho, že "genetický materiál" je podobný ako v Bratislave, očakávam pri dostatočnej spolupráci so stredoškolskými pedagógmi aj niekoľko záujemcov o prácu v meteorologickom krúžku. Treba si uvedomiť, že prvoradým cieľom tejto aktivity je vyhľadať takých žiakov, ktorí o meteorológiu už majú záujem, a ako som sa v Bratislave presvedčil, u niektorých býva tento záujem dosť veľký. Preto je potrebné tento záujem usmerniť a pomôcť žiakom ho aj prakticky uplatniť.
Stretávam sa niekedy s názorom, že takáto aktivita nemá
veľký význam, nakoľko absolventi VŠ si aj tak nájdu lepšie platené zamestnanie
ako v štátnej službe… atď. Treba opäť zdôrazniť podstatný fakt, že cieľom
MK nie je presviedčať žiakov o výhodnosti tohto povolania, ale osloviť
tých žiakov, ktorí k meteorológii inklinujú. V každej populačnej skupine
sa nájdu ľudia, pre ktorých je ich povolanie koníčkom a neskôr aj životným
poslaním. Je na nás, aby sme týmto ľuďom v ich úsilí pomáhali.
LITERATÚRA
[1] Biznárová, V.: Úroveň vedomostí z meteorológie u žiakov gymnázií, ich požiadavky na vysielanie meteorologických informácií. Súťažná práca v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti 1989 - nepublikované.
[2] Biznárová, V.: Vyučovanie poznatkov z meteorológie na gymnáziách a jeho odraz na vedomostiach žiakov. Súťažná práca v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti 1990 - nepublikované.
[3] Biznárová, V. - Racko, S.: Súčasný stav vyučovania poznatkov z meteorológie na gymnáziách. Meteorol. Zpr., 44, 1991, č. 1, s. 9.
[4] Gregor, A.: Více meteorologie do školy. Meteorol. Zpr., 2, 1948, č. 2, s. 29-30.
[5] Machyček, J.: Meteorologické kroužky na všeobecně vzdělávacích školách. Zeměpis ve škole, č. 2, 1968-69, s. 42-46.
[6] Machyček, J.: Stav vědomostí absolventů SVVŠ z meteorologie a klimatologie v rámci fyzické geografie. AUOP, FRN - Tom 23, Geografica-Geologica VIII, 1968.
[7] Machyček, J.: Základní problémy vyučování klimatologie. Přírodní vědy ve škole, č. 2, roč. XXXVI (1984-85), s. 72-75.
[8] Procházka, J.: Jaký je stav vyučování základům meteorologie ve školách? Meteorol. Zpr., 29, 1976, č. 3, s. 93-94.
[9] Procházka, J. - Kamenčák, F.: Jaké jsou možnosti uplatnění námětů z meteorologie v nepovinných formách vyučování na základní škole. Meteorol. Zpr., 30, 1977, č. 4-5, s. 155.
[10] Procházka, J.: K činnosti meteorologického kroužku na Pedagogické fakultě v Ostravě. Meteorol. Zpr., 31, 1978, č. 3, s. 91-92.
[11] Racko, S.: Činnosť odbornej skupiny pre prácu s mládežou Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV. Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, 1, 1990, č. 2, s. 62-64.
[12] Racko, S.: Staré meteorologické filmy. Bulletin Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, 2, 1991, č. 3, s. 45-46.
[13] Racko, S.: Minulosť
a budúcnosť meteorologického krúžku pre stredoškolákov. Bulletin
Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV, 5, 1994, č. 2, s. 44-46.
stránka upravena: 8.6.1999