Výchova mladej generácie a príprava
na jej postupné začlenenie do vedeckých alebo pracovných
kolektívov je nevyhnutnou podmienkou kontinuálneho vývoja akejkoľvek
vedeckej disciplíny. Čím skôr sa mladý človek začne venovať konkrétnej
vednej oblasti, v ktorej mieni po skončení štúdia pracovať,
tým sa zväčšujú predpoklady pre jeho tvorivú sebarealizáciu. Aj napriek
súčasnej komercionalizácii našej spoločnosti zostáva naďalej
základným predpokladom úspešnej práce pozitívny a hlboký vzťah k
vlastnému povolaniu. Z uvedených dôvodov považujem za základný cieľ,
ktorý som si dal pri vytváraní meteorologického krúžku, vyhľadávanie
takých žiakov, ktorí majú nadšenie pre meteorológiu a radi sledujú
nielen extrémne poveternostné udalosti, ale chcú poznávať aj základné zákonitosti,
podľa ktorých sa správa počasie.
Prvé skúsenosti s vedením meteorologického krúžku (ďalej MK) som získaval už ako vysokoškolák, kedy som viedol MK na Gymnáziu na Metodovej ul. v Bratislave. Aj po nástupe do zamestnania na SHMÚ som od školského roku 1988/89 organizoval MK, ktorý o rok nato začal pracovať v rámci Slovenskej meteorologickej spoločnosti, pričom jeho vedenie sa stalo od začiatku jednou z úloh Odbornej skupiny pre prácu s mládežou. Pôvodne bol MK určený len pre žiakov bratislavských gymnázií, neskôr aj pre ostatných stredoškolákov v Bratislave.
Základným predpokladom pre vytvorenie MK je jeho dobrá propagácia na začiatku každého školského roku. Práve táto časť organizačnej práce sa stala dosť problémovou. Spočiatku bola propagácia viazaná výlučne na osobný kontakt s učiteľmi fyziky na bratislavských gymnáziách. Každoročne som navštívil niekoľko (väčšinou 8 až 10) škôl, kam som zaniesol propagačné plagáty, ktoré oznamovali otváranie MK a informovali o jeho základnej náplni. Spolupráca s učiteľmi však častokrát zlyhala, takže mnohí gymnazisti sa o existencii MK nič nedozvedeli. Učitelia zemepisu a fyziky dostali informačné letáčiky o činnosti Odbornej skupiny pre prácu s mládežou, prostredníctvom ktorej sme ponúkali odbornú pomoc pri vyučovaní meteorologických častí v rámci učebných osnov zemepisu a fyziky, zabezpečenie exkurzií na meteorologické pracoviská, ponúkali sme populárne prednášky z meteorológie, zabezpečenie vhodných tém a odborné vedenie pre súťaž Stredoškolskej odbornej činnosti. Väčšina gymnázií na ponúkané možnosti však vôbec nereagovala. Iba na niekoľkých školách sa občas našiel záujem o prednášku, pričom najväčší býval na Gymnáziu I. Horvátha (GIH), a to najmä vďaka spolupráci s niekdajším profesorom fyziky a dnes riaditeľom gymnázia Dr. A. Šuttom, ktorý meteorologický krúžok na GIH kedysi viedol. Od roku 1992 som už nebol odkázaný výlučne na osobný kontakt so školami, ale mal som umožnenú bezplatnú inzerciu na viacerých rozhlasových staniciach a v bratislavskom Večerníku, vďaka čomu sa informáciu o MK dozvedelo viacej žiakov.
Druhou stránkou zníženého záujmu o meteorológiu je, že po roku 1989 značne poklesol medzi žiakmi záujem o prírodné vedy a všeobecne aj o mimoškolské aktivity, ako sú súťaže odborných prác na stredných školách - SOČ a vysokých školách - ŠVOČ. Táto nepriaznivá tendencia sa prejavila napr. aj medzi zamestnanými mladými meteorológmi na Slovensku, pretože v roku 1993 prišla do súťaže mladých meteorológov len jedna prihláška, zatiaľ čo v r. 1989 to bolo 17 prác a v roku 1991 bolo prihlásených 8 prác. Kvôli nezáujmu gymnazistov sa taktiež neuskutočnilo zriadenie školskej meteorologickej stanice na GIH napriek tomu, že škola má vo svojom objekte meteorologickú búdku s celkom prijateľným umiestnením.
Meteorologický krúžok sa v prvých rokoch schádzal v priestoroch Katedry meteorológie a klimatológie MFF UK, neskôr v SHMÚ na Kolibe. Presunutie na Kolibu sa ukázalo výhodnejšie aj pre žiakov, aj pre mňa. Pre činnosť MK to bolo praktickejšie, pretože sme mali priamy styk s prevádzkou, a tým aj s aktuálnymi meteorologickými údajmi. V prvých rokoch fungovania krúžku som chcel, aby žiaci získali viac-menej ucelený prehľad o tom, čím všetkým sa meteorológia zaoberá a aby mali základné poznatky o atmosférických dejoch a mohli si sami predpovedať počasie na základe miestnych príznakov, prípadne aj na základe aktuálnej zjednodušenej synoptickej mapy, ktorú v zašifrovanej forme vysielal kedysi každý deň čs. rozhlas. Postupom času som zistil, že takýto schematický prístup žiakov nepriťahuje, preto som začal vyčleňovať niektoré oblasti z meteorológie, ktoré sú pre žiakov zaujímavejšie (predpovedanie počasia, extrémne poveternostné javy, družicová meteorológia, meteorologické prístroje a pod.). Ak treba vysvetliť aj niečo z teórie, je lepšie si vybrať nejaký konkrétny problém a ten sa snažiť jednoducho vysvetliť, ako chcieť obsiahnuť v skratke všetky oblasti meteorológie. Vysvetľovanie "do šírky" žiakov nezvykne priveľmi zaujať.
Najobľúbenejšou časťou programu meteorologického krúžku boli vždy exkurzie na meteorologické pracoviská. Najčastejšie navštevovanými pracoviskami bolo oddelenie meteorologických predpovedí a meteorologické observatórium na Kolibe. Medzi atraktívnejšie exkurzie patrili návštevy meteorologických pracovísk na letisku a na RCDRM Malý Javorník. V niektorých rokoch som viedol paralelne aj MK pre vysokoškolákov, ktorí nemali odborné štúdium meteorológie, väčšinou z 1. a 2. ročníka. V priebehu školského roka som oba krúžky zlúčil, čo bolo podmienené tým, že počet žiakov postupne klesal, čo je bežný jav pre všetky záujmové krúžky a kurzy.
Nevýhodou oproti niektorým iným krúžkom (astronomický, botanický, rádioamatérsky a pod.) je to, že atmosféra je veľmi zložitý systém, a preto vysvetľovanie meteorologických dejov je pre žiakov bez fyzikálneho a geografického vzdelania dosť obťažné. Navyše v meteorológii nemožno robiť laboratórne pokusy ako pri iných vedeckých disciplínach. To sú dôvody, prečo je lepšie pri práci MK sústreďovať sa viac na praktickú stránku (pozorovanie počasia, spôsoby zaznamenávania) ako na teoretické vysvetľovanie. Potvrdilo sa, že kto nemá skutočný záujem o meteorológiu, ale prišiel len zo zvedavosti alebo jeho záujem bol viazaný len na atraktívnosť krúžku, nevydržal MK navštevovať dlhšie. Takže v priebehu 2 mesiacov sa začiatočný záujem zvyčajne redukoval na polovicu. Aj keď vedúci MK má pred sebou väčšinou žiakov s minimálnymi predstavami o fyzikálnych dejoch v atmosfére, otázky žiakov dokážu preveriť jeho vedomosti v danej problematike alebo niekedy ho aj zaskočiť.
Príťažlivosť programu MK závisí v neposlednom rade od možností názorného výkladu. Dôkazom toho bolo aj využívanie technického a programového vybavenia na pracovisku predpovedí počasia, ktoré v posledných rokoch značne narástlo. Pre žiakov boli pútavé najmä možnosti aktuálneho družicového spravodajstva na pracovnej stanici ( PC Hewlett-Packard) meteorológa. V budúcnosti by bolo na tento účel veľmi vhodné pripraviť pre MK (ale aj pre prípadné exkurzie) demonštračné názorné programy na PC (na M. Javorníku už taký program majú).
V tomto smere mi veľmi pomohlo, že som získal videozáznam zo starých meteorologických filmov (bližšie o tom bolo v Bulletine SMS č.3/1991), ktoré vlastní Katedra meteorológie a klimatológie MFF UK. Vďaka dr. K. Grňovej z Katedry základov a didaktiky fyziky MFF UK mi bolo umožnené ozvučiť aj videozáznam zo starých filmov, ku ktorým som napísal sprievodný text a ktorý nahovoril známy rozhlasový hlásateľ Igor Štefuca. Používanie videokazety je oproti klasickému filmu neporovnateľne jednoduchšie, nehovoriac o tom, že pôvodné filmy (najstaršie z nich sú zo 40-tych rokov) boli už v takom zlom technickom stave, že sa počas prehrávania rozpadávali.
Týmto chcem poďakovať všetkým pracovníkom SHMÚ, ktorí umožnili a prípadne aj pomáhali na exkurziách meteorologických krúžkov (HIPS, odbor čistoty ovzdušia, meteor. observatórium, M. Javorník, letisko). Zvlášť ešte doc. Hrouzkovej z MFF UK za poskytnutie priestorov najmä v prvých rokoch fungovania MK.
Na záver jedno (neskromné) želanie. Aby sa
každý rok našiel aspoň jeden zanietený mladý meteorológ,
ktorý bude ochotný v budúcnosti venovať sa svojej práci bez
ohľadu na to, že mu v poisťovni alebo v nejakej banke zaplatia za prácu
pri počítači dvoj- alebo viacnásobok ...
stránka upravena: 8.6.1999