Problematika vyučovania meteorológie a klimatológie na základných a stredných školách nie je nová. Venovali sa jej už A. Gregor, K. Krška, J. Procházka, J. Machyček a ďalší, a to aj na stránkach tohto časopisu. Najmä posledne menovaný sa systematicky zaoberal znalosťami z meteorológie a klimatológie u žiakov stredných škôl a vypracoval rozsiahle analytické štúdie.

V školskom roku 1989/90 sme urobili na niektorých bratislavských gymnáziách test pre žiakov, zostavený z otázok, ktoré sa týkali najmä základných meteorologických pojmov a vzťahu žiakov k meteorológii (najmä k predpovediam počasia). Test sme predložili počas vyučovania 343 náhodne vybraným žiakom, najmä z prvého a druhého ročníka. Na základe jeho vyhodnotenia sme zisťovali, aký je stav vedomostí gymnazistov v súčasnosti.

Žiaci mali najprv odpovedať na tri otázky: čím sa zaoberá meteorológia, čo je to atmosférický front a ktoré meteorologické prístroje poznáte. Na prvú otázku vedeli odpovedať takmer všetci, ale predsa len veľká časť z nich spája meteorológiu výlučne len s predpovedaním počasia. Horšie to dopadlo pri odpovediach na otázku, čo je to atmosférický front. Napriek tomu, že sa tento pojem vyskytuje v rozhlasových a televíznych reláciach takmer denne, vedelo na otázku správne odpovedať len 22 % žiakov. Pri uvádzaní meteorologických prístrojov, ktoré poznajú, tri štvrtiny vymenovalo teplomer a tlakomer, ale ďalšie prístroje (zrážkomer, anemometer, vlhkomer a pod.) pozná len okolo 13 % žiakov. Okrem klasických meteorologických prístrojov žiaci spomenuli aj meteorologické družice (19 %) a radary (6 %). Našli sa aj gymnazisti, považujúci za meteorologický prístroj seizmograf, metronóm alebo rosničku (!). Prejavila sa aj originálnosť (či skôr recesia?) v myslení, keď "vynašli" aj kvapkomer a oblakomer. Všeobecne možno povedať, že chlapci poznajú klasické meteorologické prístroje lepšie ako dievčatá.

Zatiaľ čo pri prvých troch otázkach museli žiaci vydať zo seba naozaj čo vedia, pri nasledujúcich štyroch otázkach si mohli vybrať z piatich možností. "Chytákom" sa stala otázka, týkajúca sa pojmu polárny vzduch. Žiaci sa rozhodovali z nasledujúcich alternatív:

1. je to vzduch miernych zemepisných šírok
2. vzduch, ktorý k nám preniká spoza polárneho kruhu
3. vzduch, ktorý k nám preniká zo Sibíri
4. každá vzduchová hmota, pri ktorej klesajú teploty u nás pod bod mrazu
5. každá vzduchová hmota, ktorá sa práve nachádza za polárnym kruhom

Že je to vzduch miernych zemepisných šírok, vedelo len 6 % opýtaných. V súlade s naším predpokladom najviac odpovedí (58%) priradilo tento pojem ku vzduchu, ktorý k nám preniká spoza polárneho kruhu. Názov tejto vzduchovej hmoty je totiž zavádzajúci, a preto by sa mal pri informáciach o počasí predkladať verejnosti opatrne. Na druhej strane by v školách mali vysvetliť (pokiaľ to samotní učitelia vedia) dôvod tohto pomenovania vzduchu miernych zemepisných šírok.

Potešiteľné je, že 75 % žiakov vie, čo je to teplotná inverzia a len o niečo menej (70 %) pozná priaznivý vplyv tlakovej výše v letnom období na počasie u nás. Pri poslednej otázke, týkajúcej sa vedomostí, mali určiť priemernú rýchlosť vetra (km.h-1), od ktorej sa v meteorológii označuje víchrica. Správne odpovedalo 19 % žiakov, no napr. 6 % predpokladá, že účinky víchrice nadobudne vietor až od rýchlosti 200 km.h-1.

Odpoveďami na ďalšie otázky gymnazisti vyjadrili svoj vzťah k meteorológii, k predpovediam počasia a k výučbe meteorológie na školách. Podľa odpovedí samotných žiakov, zdrojom ich vedomostí z oblasti meteorológie je najmä výučba v škole (62 % žiakov) a relácie rozhlasu a televízie (57 %). Vzhľadom na to, že stav ich vedomostí je nedostatočný, je zrejmé, že školské vyučovanie nie je na želateľnej úrovni. Keďže relácie o počasí v rozhlase a televízii sú pomerne často sledované, ich kvalita má vplyv na úroveň znalostí o meteorologických dejoch. Preto je veľmi žiadúce rozšírenie vzdelávacích relácií, najmä v televízii.

Zaujímavými a pre meteorológov dosť poučnými sa stali výsledky odpovedí na otázku, ako sledujú žiaci predpovede počasia a iné informácie o počasí v masovokomunikačných prostriedkoch.

Každodenne sleduje meteorologické informácie prostredníctvom tlače 7 % žiakov, počúvaním rozhlasu 12 % a sledovaním televízneho programu 17 % žiakov. Tabuľka udáva zaujímavý fakt, že len 7 % opýtaných nesleduje televízne relácie o počasí nikdy alebo sa na ne pozerá len výnimočne.

Profesionálnym predpovediam počasia verí viac ako laickým predpovediam (medzi ne zaraďujeme najmä predpovede podľa miestnych príznakov a podľa zdravotného stavu ľudí) len 31 % mladých ľudí. 33 % žiakov považuje laické predpovede za vierohodnejšie iba s určitými obmedzeniami (napr. predpovede pre malé lokality). Našťastie, len 2 % žiakov považuje za jednoznačne spoľahlivejšie laické prepovede.

Chceli sme vedieť, ako sa gymnazisti stavajú k porovnávaniu našich predpovedí, vysielaných v ČST, s predpoveďami v rakúskej a maďarskej televízii. Naše predpovede považuje za úspešnejšie iba 1 % opýtaných, zahraničné 28 % a 35 % sa domnieva, že sú rovnako spoľahlivé. 11 % žiakov uviedlo, že ich rozdiel je len v technickom prevedení (napísali, že zahraničné predpovede "sú krajšie"). Porovnávať úspešnosť našich a zahraničných predpovedí by si bez podrobných dokladov, vrátane metodiky vyhodnocovania, netrúfli ani pracovníci našej predpovednej služby. Je zrejmé, že názory študentov v tomto prípade odrážajú názory širokej verejnosti. Odvolávanie sa niektorých na porovnávanie predpovede pre oblasť Viedne so skutočným počasím v Bratislave je neseriózne.

Stanoviť dôležitosť vyučovania meteorologických pojmov na gymnáziách je zložité. Z gymnazistov sa pre štúdium meteorológie na vysokej škole alebo pre štúdium, ktorého súčasťou je aj meteorológia, rozhodne len zanedbateľná časť z celkového počtu maturantov. Ide tu skôr o získanie všeobecného rozhľadu mladého človeka v oblasti prírodných vied. Zatiaľ čo odborné pojmy z geológie, botaniky, chémie a pod. sa v bežnom živote vyskytujú len málokedy, s meteorologickými termínmi sa možno stretnúť denne. Zrejme si to uvedomujú aj gymnazisti, pretože 85 % z nich si myslí, že absolvent gymnázia by mal mať základné vedomosti z meteorológie, pretože sa mu môžu zísť pri sledovaní predpovedí počasia, príp. aj pre vlastné predpovede na krátku dobu dopredu (aj podľa miestnych príznakov počasia).