Nezvyčajný postup výškovej tlakovej níže vo februári 1991

 

 

Pohyb a vývoj oddelených výškových tlakových níží je ešte stále ťažko predpovedateľná, a to aj v klasických, aj v numerických predpovedných modeloch. Pritom poloha stredu takejto níže voči našej oblasti je pre vývoj počasia veľmi dôležité, lebo určuje smer výškového prúdenia  nad  naším územím a vzdialenosť od stredu níže aj veľkosť cyklonality zakrivenia izohýps. Zatiaľ čo pohyb vín s približne konštantnou amplitúdou vo výškovej frontálnej zóne je predpovedateľný s vysokou úspešnosťou, oddelená výšková cyklóna môže smer nečakane meniť. Napriek tomu sú známe najpravdepodnobnejšie dráhy pohybu týchto tlakových útvarov. Jedným z atypických prípadov presúvania sa výškovej níže bol prípad zo začiatku februára 1991.

 

30. januára prenikol po prednej strane tlakovej výše nad Fínskom od severovýchodu do strednej Európy pevninský arktický vzduch. V prízemnej vrstve sa stred tlakovej výše presunul spočiatku nad Pobaltie (obr.l) a postupne nad Škandináviu, pričom tlaková výš ešte mohutnela. Súčasne v hladine AT 500 hPa zasahovala zo severovýchodu nad Ukrajinu, Východné Karpaty  a Balkán brázda nízkého tlaku vzduchu. V tejto brázde sa 31.januára oddelilo samostatné jadro nízkeho tlaku so stredom v oblasti Kyjeva (obr.l). Teplota v hladine AT 500 hPa bola v strede níže – 45 stupňov. Tento stred sa presúval na juhozápad a nad Rumunskom sa 2. februára vyplnil. Súčasne sa vytvoril druhý stred nad Azovským morom. Potom sa táto níž prehlbila postupne až na hodnotu 520 gpdam a do 3. februára o 12 UTC postúpil jej stred trochu na sever do oblasti Charkova, odkiaľ sa v ďaľších dňoch presúval približne pozdĺž 50. rovnobežky na západ (obr.2). Počas presúvania sa výškovej tlakovej níže sa v prízemnej vrstve udržiaval stred mohutnej anticyklóny nad Škandináviou (obr.3). Preto od začiatku až do 7. februára prevládalo v spodnej vrstve troposféry v našej oblasti severovýchodné, postupne východné prúdenie studeného pevninského vzduchu. Výškové prúdenie sa menilo v závislosti na polohe tlakovej níže. Na jej západnej strane zotrvávalo do 5. februára severozápadné, postupne až severovýchodné prúdenie. Po prechode stredu níže na západ sa naša oblasť dostala na jej východnú stranu, preto sa výškové prúdenie zmenilo na juhovýchodné. Pri prechode stredu níže, ktorá siahala od hladiny AT 850 hPa až do stratosféry, poklesla 5. februára výška tropopauzy nad Popradom pod 5500 gpm, pričom v hladine AT 500 namerali v tento deň o 12 UTC teplotu – 41 stupňov. Nad Viedňou dosiahla teplota najnižšie hodnoty 6.februára o 00 UTC v hladine AT 500 hPa, v hladine AT 700 hPa – 29 a v hladine AT 850 hPa – 22stupňov.

 

Tlakovej níži  zodpovedalo jadro výrazne studeného vzduchu, čo sa prejavilo aj v teplote na pozemných meteorologických staniciach. Zatial čo najnižšiu teplotu celej zimy zaznamenali v kotlinách a údoliach 1. februára  (Červený Kláštor – 32,0; Plaveč – 31,5 a Rabča – 31,0 stupňov), na horách bol nachladnějším dňom práve 5. február (Lomnický štít – 28,9 a Chopok – 26,8 stupňa). Keďže január 1991 bol veľmi suchým mesiacom, začiatkom februára nebola v slovenských a českých nížinách a na južnej Morave súvislá snehová pokrývka, takže sa vyskytli nezvyčajne silné holomrazy. V prvých štyroch februárových dňoch klesla v nížinách teplota vo výške 5 cm nad povrchom zeme miestami až na – 23 stupňov. Súvislá snehová pokrývka sa na celom území ČSFR vytvorila až 6.februára, kedy začal po východnej strane spomínanej tlakovej níže prúdiť vo vyšších hladinách ovzdušia od juhovýchodu teplejší a vlhký vzduch.

 

Na porovnanie sú uvedené ešte 2 dráhy postupu stredu výškovej cyklóny (obr.2). V marci 1985 postupovala v atlantickej části výškovej frontálnej zóny na východ až severovýchod brázda nízkeho tlaku vzduchu, pričom sa pomaly vypĺňala. Pri postupe cez severnú Európu sa v nej 8. marca oddelilo nad južným Švédskom samostatné jadro, ktoré smerovalo ďalej nad východné Polsko a odtiaľ nad Alpy a západné Stredomorie. Počas tohto postupu sa v prízemnej vrstve atmosféry rozširoval z východnej Európy cez naše územie a Nemecko nad Britské ostrovy výbežok tlakovej výše, ktorý ďalej mohutnel. Napriek tomu bola pre počasie na našom území určujúcim tlakovým útvarom výšková cyklóna a hodnotou v strede 544 gpdam. Preto prevládala velká oblačnosť so zrážkami a podmornálnymi teplotami.

 

Druhým a zaujímavejším prípadom bol postup výškovej tlakovej níže vo februári 1986, ktorej dráha sa trochu podobala analyzovanému prípadu z februára 1991. Koncom januára 1986 zmohutnela nad severovýchodnou Európou tlaková výš, pričom sa rozširovala nad Škandináviu a Nórske more. Po jej južnej strane postupovala od východu oddelená výšková níž, ktorej zodpovedalo jadro velmi studeného vzduchu ( v hladine AT 850 hPa teplota pod – 20 stupňov ). Táto níž sa vytvorila až nad Áziou, odkiaľ smerovala do oblasti Južného Uralu a postupne nad Kaspickú nížinu, odkiaľ je jej dráha znázornená na obr.2. Pri prechádzaní stredu níže 8. februára cez Polsko klesla teplota na Lomnickom štíte na – 23 stupňov. Najnižšiu hodnotu 512 gpdam dosiahla táto níž 7.-9.2. Súčasne medzi tlakovou výšou so stredom nad Moskovskou oblasťou a stredomorskou tlakovou nížou prúdil od východu na Ukrajinu teplejší vzduch (obr.4). Pred teplým frontom, ktorý postúpil nad Slovensko, kde sa jeho postup v západnej polovici Slovenska zastavil, sa vyskytla 9.-10.2. v oblasti Bratislavy snehová fujavica, ktorá veľmi skomplikovala situáciu v doprave, najmä v železničnej. O tom, aký velký bol teplotný rozdiel medzi studeným vzduchom, ktorý sa presúval spolu so spomínanou výškovou nížou a teplým, ktorý sa dostal len po stredné Slovensko, dosvedčujú údaje o maximálnej teplote z 9. februára : Rožňava 6, Lučenec 4, Sliač 3, Žilina, Nitra a Urbanovo – 4, Piešťany, Bratislava a Brno –9, Praha –12, Ostrava –13 a Ústí nad Labem –14 stupňov.

 

Aj keď tento prípad mal niekoľko spoločných čŕt so situáciou z februára 1991 ( napr. postup cez strednú Európu na západ, výrazne oddelené jadro studeného vzduchu, horizontálne rozmery ), líšil sa najmä v charaktere počasia po prechode níže cez strednú Európu. Zatial čo v roku 1986 sa výšková níž vyplnila v oblasti Stredomoria a Balkánu a v strednej Európe pokračoval prílev pevninského vzduchu od východu ( málo zrážok ), o päť rokov neskôr sa níž nad naše územie teplejší a vlhký vzduch od juhozápadu ( spočiatku od juhovýchodu ), prinášajúci snehové zrážky.

 

                                                                                  Stanislav Racko