Emil     Emil Mlynárčik – Stanislav Racko (SHMÚ)

 

Mimoriadne studený november 1988 na Slovensku

 

 

„Extraordinary cold November 1988 in Slovakia“. It is possible to assess November 1988 in Slovakia as an extraordinary cold month. It was found by analysis of hither to temperature measurements that it had been one of the coldest Novembers in history of meteorological observations in the SSR. The anomaly was caused by repeated breaks of arctic air in the ground layer of the atmosphere air temperature dropped to – 28,6ºC at Oravská Lesná on 23rd November 1988. It was the second lowest air temperature measured in November on the teritory of Slowakia from the beginning of meteorological observations. November 1988 was also the coldest month of all the calendar year round.

 

 

1.ÚVOD

 

Po relatívne teplejšom priebehu prvej časti jesene v roku 1988 nastalo 16. októbra výrazné ochladenie,  ktorým sa začalo na Slovensku mesiac trvajúce obdobie podnormálnej teploty vzduchu (obr. l). Keďže zahrnovalo takmer celý november, stal sa jedenásty mesiac minulého roka jedným z najchladnejších novembrov v histórii merania teploty vzduchu na Slovensku. V tomto príspevku sa venujeme najmä rozborom priemernej mesačnej teploty vzduchu a nameraných najnižších teplôt v SSR.

 

K porovnaniu teplotného charakteru novembra 1988 sme použili údaje z meteorologických staníc Bratislava, letisko (od r. 1926), Bratislava, Trnavská (od r.1775), Hurbanovo (od r. 1871), Sliač - letisko (od r. 1925), Košice, Štátny výskumný ústav poľnohospodársky (1876-1918), od r.1922 letisko, Štrbské Pleso (od r. 1920) a Lomnický štít (od r. 1940). Pre posúdenie výnimočnosti minuloročného novembra sme využili aj najdlhší pozorovací rad z územia ČSSR, teda pražské merania teploty vzduchu z observatória Klementinum (od r.1771). Všetky spomenuté stanice v súčasnosti pozorujú s výnimkou stanice Bratislava, Trnavská, pre ktorú sme prepočítali priemerné mesačné teploty od roku 1982 podľa meraní na bratislavskom letisku. Keďže okrem Hurbanova a Prahy nemala ani jedna z uvedených staníc homogénny neprerušený pozorovací rad, museli sme pristúpiť aj pri ostatných staniciach k doplneniu údajov, aby rad bol čo možno najdlhší. Pri zhodnotení nameraných absolútnych minimálnych teplôt vzduchu sme brali do úvahy všetky stanice na Slovensku, a to od začiatku ich merania.

 

 

2. NÁČRT CIRKULAČNÝCH POMEROV

 

V novembri 1988 prevládali v strednej Európe cyklonálne situácie, najmä NWe, Wc a Nc, počas ktorých prenikal z vysokých zemepisných šírok do našej oblasti morský arktický vzduch. Cyklóny, v tyle ktorých sa studený vzduch dostával do stredoeurópskeho vnútrozemia, putovali väčšinou z Nórskeho mora cez Škandináviu nad severnú časť ZSSR, prípadne z Britských ostrovov cez Severné more ďalej na severovýchod.

Po preniknutí arktického vzduchu (od 25. októbra do konca novembra celkove 7-krát!) sa rozširoval od západu do karpatskej oblasti výbežok tlakovej výši, ktorej stred sa nachádzal nad Britskými ostrovmi, prípadne sa presúvala tlaková výš cez strednú Európu na juhovýchod alebo východ. V dôsledku toho dochádzalo k rýchlej transformácii morského arktického vzduchu na pevninský polárny a vzduchová hmota sa v prízemnej vrstve ešte ďalej vychladzovala. Vyvrcholenie ochladenia v hladine AT 850 hPa nastávalo jeden až dva dni po preniknutí čela arktického vzduchu, iba pri vpáde 19.11. ochladenie vyvrcholilo až o štyri dni, čiže v ten deň, kedy boli zaznamenané najsilnejšie mrazy aj v prízemnej vrstve atmosféry. V dôsledku spomínaných cirkulačných pomerov boli z hľadiska priemernej novembrovej teploty takmer v celej Európe záporné teplotné odchýlky s centrom nad Balkánom (obr. 2). Iba na Pyrenejskom polostrove a  časti Stredozemného mora boli odchýlky kladné.

 

 

3. PRIEMERNÁ MESAČNÁ TEPLOTA VZDUCHU

 

Odchýlky od normálu

 

Priemerná mesačná teplota vzduchu v novembri 1988 bola na celom území ČSSR podnormálna, pričom odchýlky od normálu sa zväčšovali smerom od západu na východ (obr. 3). Podľa kritérií uvedených v [9] môžeme na základe týchto diferencií hodnotiť november 1988 na Slovensku, Morave a v časti východných Čiech, ako mimoriadne studený, vo väčšej časti Čiech ako veľmi studený a v západných Čechách ako studený.

 

Najchladnejšie novembre na vybraných miestach

 

Na slovenských meteorologických staniciach s pozorovacím radom kratším ako 68 rokov bol november 1988 najchladnejším od začiatku merania. V Košiciach  bol od roku 1876 najchladnejším novembrom spolu s novembrom 1908: v Hurbanove od roku 1871 tretím najchladnejším po novembroch 1908 (-1,6 ºC) a 1920 (-0,4 ºC).

 

Na horách, najmä vo vrcholových častiach, prevláda odlišný teplotný režim pri advekcii a pri transformácii vzduchových hmôt. Z toho dôvodu sa líšia aj teplotné charakteristiky horských a nižšie položených staníc. Preto aj na Štrbskom Plese bol, podľa meraní od roku 1920, minuloročný november druhým najchladnejším po roku 1956 (vtedy dosiahla priemerná  teplota –4,8 ºC) a na Lomnickom štíte od roku 1940 tiež druhým po roku 1973 (-10,7 ºC).

 

Staršie meteorologické záznamy dokazujú, že koncom 18. a v 19. storočí bývali chladnejšie novembre ako v 20.storočí. Potvrdzujú to aj merania z meteorologických staníc Bratislava, Trnavská  a Praha - Klementinum. Zatiaľ čo údaje pre bratislavskú stanicu boli z väčšej časti prepočítané podľa údajov z iných staníc [2], pražské pozorovania sú homogénne. Podľa redukovanej priemernej teploty 1,3 ºC by sa minuloročný november v Bratislave zaradil na 11. až 12. miesto v pozorovacom rade 1775-1988. Najchladnejším bol november 1835 s teplotou –0,5 ºC. Podľa pražských meraní od r. 1771 bol minuloročný november medzi najchladnejšími na 45. až 49. mieste, teda vyskytuje sa v priemere raz za 4 až 5 rokov. Najnižšia priemerná novembrová teplota vzduchu v Klementine je –0,3 ºC z roku 1858 [13].

 

Porovnanie s nasledujúcim decembrom

 

November 1988 bol chladnejší ako nasledujúci december o 1 až 3 ºC (s výnimkou horských polôh), čo nie je výnimočným javom. V Prahe - Klementine môžeme pozorovať takýto prípad raz za 9 rokov, na Štrbskom Plese a Lomnickom štíte raz za 10 rokov, v Hurbanove raz za 17, na bratislavskom a sliačskom letisku raz za 32 a na košickom letisku raz za 38 rokov. Pre stanice Bratislava - letisko a Sliač - letisko je to druhý prípad spolu s rokom 1985. Vtedy malo počasie koncom roka tiež neobvyklý priebeh, na čo poukázal L. Němec [11]. K tomu len dodávame, že priemerné novembrové teploty na Slovensku boli o 2 až 3 ºC nižšie ako normálne, čiže o 2 až 4 ºC vyššie ako minuloročné teploty. Výnimočne veľa snehu vtedy napadlo nielen v niektorých oblastiach Čiech, ale aj v Malých Karpatách, najmä v južnej časti. 21. novembra dosiahla v Bratislave na Kolibe snehová pokrývka výšku 45 cm a súčet denných výšok snehu za celý mesiac na tejto stanici bol 426 cm, teda najviac za november od začiatku merania (1951).

 

November ako najchladnejší mesiac roka

 

Mimoriadnym javom možno nazvať skutočnosť, že minuloročný november bol najchladnejším mesiacom kalendárneho roka 1988 (s výnimkou vrcholových polôh hor, kde bol najchladnejším mesiacom marec). Takmer na celom území Slovenska (a pravdepodobne aj v ČSR) sa to stalo prvýkrát od začiatku merania teplôt vzduchu. Hurbanovo a Bratislava, Trnavská zaznamenali takýto prípad ešte v roku 1920 a Praha, Klementinum v roku 1884. Z toho možno usúdiť, že november býva v našich krajinách najchladnejším mesiacom roka približne len raz za 70 až 100 rokov.

 

 

4. NAJNIŽŠIE MINIMÁLNE A NAJNIŽŠIE PRIEMERNÉ DENNÉ TEPLOTY VZDUCHU

 

Extrémne nízke teploty vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry sa vyskytujú, ak  súčasne pôsobí niekoľko faktorov: preniknutie veľmi studeného a najmä v spodnej vrstve suchého vzduchu, zoslabnutie vetra, prítomnosť súvislej snehovej pokrývky, jasná obloha. Takéto podmienky nastávajú, ak po preniknutí studeného vzduchu sa rozšíri nad naše územie výbežok tlakovej výši alebo sa presunie tlaková výš nad strednú Európu. Ako už bolo spomenuté, po vpáde arktického vzduchu 19.11.1988 dosiahla o štyri dni maximálna denná teplota na Slovensku najnižšiu hodnotu celého mesiaca. Keďže išlo pre danú ročnú dobu o extrémnu hodnotu, porovnali sme ju s doteraz najnižšími teplotami, zaznamenanými na území SSR od začiatku merania minimálnej teploty vzduchu. Výsledok je uvedený v tab. l, kde zo 16 uvedených najnižších teplôt sa v novembri 1988 vyskytlo 5 (23.11. až 24.11.). Najviac ich bolo v roku 1975 , a to 7 (25.11. až 26.11.). V tom roku prenikol 21. novembra od severu do strednej Európy studený arktický vzduch, pričom sa cez  Francúzsko, NDR a Poľsko rozširovala na severovýchod tlaková výš. Po jej okraji k nám prúdil od severovýchodu studený pevninský vzduch, pričom sa tlaková výš presúvala pomaly na juh a prúdenia v prízemnej vrstve ovzdušia postupne zoslablo.

 

Absolútne minimum teploty vzduchu na Slovensku – 41,0 ºC bolo namerané 11.2.1929 na stanici Víglaš-Pstruša vo Zvolenskej kotline. Na základe poznatku, že najnižšie teploty na našom území sa zvyčajne vyskytujú až niekoľko dní po vpáde studeného vzduchu, a to v kotlinách a dolinách, by sme očakávali, že aj absolútny extrém minimálnej teploty vzduchu v novembri bude zo stanice, nachádzajúcej sa v terénnej zníženine. Toto potvrdzuje aj teplota – 28,6 ºC nameraná 23.11.1988 v Oravskej Lesnej.

 

Je zaujímavé, že absolútne novembrové minimum teploty vzduchu na Slovensku –28,7 ºC sa vyskytlo 30.11.1957 na Lomnickom štíte, teda na vrcholovej horskej stanici. Tento extrém bol podmienený preniknutím veľmi studeného arktického vzduchu od severu nad naše územie v tyle hlbokej tlakovej níži, ktorá sa zo Škandinávie premiestila nad Ukrajinu. Súčasne sa vytvorila a rýchlo zmohutnela tlaková výš nad strednou Škandináviou a jej  stred sa  premiestil nad južné Švédsko a odtiaľ na juhozápad až nad štáty Beneluxu. Keďže sa tlaková výš nepresúvala cez strednú Európu a jej výbežok zasahoval západne od nášho územia, nedošlo k zoslabeniu prúdenia vzduchu. Z toho dôvodu sa nižšie polôh Slovenska ďalej nevychladzovali. Skutočnosť, že išlo o mimoriadne studený vzduch, nám dokazujú absolútne minimá teploty vzduchu za obdobie 1951-60 [3, str.141]. Podľa tabuľky tejto publikácie z 29 spracovaných meteorologických staníc bolo v 11 absolútne minimum v novembri nižšie ako v decembri, čo spôsobil práve spomínaný vpád arktického vzduchu.

 

Podľa tab. 2, kde sú porovnávané najnižšie priemerné denné teploty z novembra 1988 s doteraz najnižšími vo vybraných miestach SSR za uvedené obdobia, len na jednej zo 6 staníc je absolútne minimum priemernej dennej teploty z roku 1988 (Košice, letisko).

 

 

5.ZÁVER

 

November 1988 bol na väčšine územia Slovenska najchladnejším od roku 1920, pričom s odchýlkami od normálu –4,1až –6,3 ºC sa zaradil medzi mimoriadne studené mesiace. Nielenže mal nižšiu priemernú teplotu ako nasledujúci december, ale bol aj najchladnejším mesiacom kalendárneho roka 1988.

 

Príčinou veľmi studeného počasia boli časté vpády arktického vzduchu od severu do strednej Európy v tyle putujúcich cyklón. Frontálna zóna prebiehala po väčšinu mesiaca z Islandu cez Severné more nad strednú Európu a odtiaľ na severovýchod. V studenom vzduchu sa rozširoval výbežok vysokého tlaku, ktorý spôsobil, že prúdenie v prízemnej vrstve vzduchu zoslablo a v horských dolinách klesali nočné teploty na veľmi nízke hodnoty. 23.11.1988 namerali v Oravskej Lesnej minimálnu teplotu vzduchu –28,6 ºC, čo je druha najnižšia teplota zaznamenaná v novembri v histórii merania teplôt vzduchu na Slovensku.

 

Literatúra

 

[1] Denní přehled počasí. Roč.IX, XXVII a XXXX, Praha, HMÚ 1957, 1975 a 1988.

[2] Klima a bioklima Bratislavy. Bratislava, Veda 1979.

[3] Klima Tatier. Bratislava, Veda 1974.

[4] Klimatické a fenologické pomery Západoslovenského kraja. Praha, HMÚ 1968.

[5] Klimatické a fenologické pomery Stredoslovenského kraja. Bratislava, HMÚ 1972.

[6] Klimatické a fenologické pomery Východoslovenského kraja. Praha, HMÚ 1966.

[7] Klimatické pomery Hurbanova, Praha, HMÚ 1960.

[8] Konček, M.: Priebeh teploty vzduchu v Bratislave za 159 rokov 1776-1970. Meteorol.Zpr., 25, 1972, č.6, s.145-152.

[9] Lapin, M – Faško, P.-Homola, J.: Klimatické normály. Meteorol. Zpr.,1, 1988, č.3, s. 92-94.

[10] Měsíční přehled počasí. Roč .XXXVI., Praha, HMÚ 1988.

[11] Němec, L.: Mimořádný průběh počasí na konci roku 1985. Meteorol.Zpr., 39, 1986, č.2, s.62.

[12] Němec, L.: Osobná informácia

[13] Podnebí ČSSR –Souborná studie. Praha, HMÚ 1969.

[14] Průměrné teploty vzduchu v ČSSR 1931-1960. Praha, HMÚ 1964.