Karel Krška (ČHMÚ) – Stanislav Racko (SHMÚ) 

 

 Mimoriadne teplé leto 1994 v Českej a v Slovenskej republike

 

 

"Extraordinary hot summer in 1994 in the Czech Republic and the Slovak Republic." The article deals with the synoptic analysis of the 1994 summer and with assessment of some climatological characteristics. This analysis showed that after two years an extraordinary hot summer has again occurred in the part of Central Europe. From comparison of macrosynoptic circulation conditions during 1983, 1992 and 1994 summers resulted that the synoptic reasons for hot summer can be very different. Their common feature is a long-lasting absence of more expressive cold air advection from Atlantic ocean to Europe in consequence of the atmospheric circulation meridionalization in the Atlantic-European zone. According to the mean air temperature analysis the 1994 summer was the fifth warmest one in the Czech and the Slovak Republics from the beginning of meteorological observations. The deviations of mean air temperature from the normal increased from the east to the west and according to other European meteorological services observations they reached the maximum in Germany. Also because of other air temperature characteristics (characteristic days number and air temperature absolute maximum) the 1994 summer was one of the warmest in the observing history. The highest summer air temperature 39,2 ºC (measured at Poděbrady) was below the historical absolute maximum only by 1 ºC for the territory of the both republics. An extraordinary phenomenon was the length of uninterrupted period of tropical days reached 22 days in part of the Slovakia territory, that is an extraordinary event also for Central Europe.

 

 

1. Úvod

 

Mohlo by sa zdať, že väčší počet príspevkov v ostatnom čase venovaných teplotným výchylkám našej klímy odráža trochu konjunkturálny záujem oznamovacích prostriedkov o otepľovanie podnebia ako zložky človekom narušeného životného prostredia. Nie je tomu tak. Je skutočnosťou, že v naše oblasti v posledných dvoch desaťročia zaznamenávame nezvyčajný nárast teploty vzduchu, ktorý sa prejavuje v rozličných teplotných charakteristikách, ktoré sú oprávnene predmetom tak synoptických, ako aj klimatologických analýz.

Oteplenie, s akým sa nestretli početné predchádzajúce generácie, potvrdzujú grafy vývoja teploty vzduchu v sekulárnych radoch. Obr. 1 znázorňuje priebeh teploty vzduchu v júli a lete na stanici Hurbanovo počas 124-ročnéha obdobia. Zo zhladených kriviek vidieť kvázisymetrický priebeh teploty vzduchu (s osami symetrie v 30-tych, resp. 40-tych rokoch) s najvyššími teplotami na začiatku a konci obdobia, pričom posledné obdobie je zreteľne najteplejšie.

Jeho teplotnú extrémnosť možno doložiť viacerými spôsobmi. Napr. M. Lapin, P. Faško a V. Zeman [7] zistili, že v Hurbanove šesťročný priemer teploty vzduchu z obdobia 1988-1993 všetkých mesiacov okrem novembra bol vyšší ako dlhodobé mesačné priemery z obdobia 1901-1980. O horúcich letách v súčasnom veľmi teplom úseku našej klímy svedčí okrem iného nárast počtu tropických dní. Napr. na stanici Bratislava, letisko sa v období 1951-1980 v priemernom roku vyskytlo 15,4 tropických dní, kým v rokoch 1981-1994 25,0 a v období 1991-1994 dokonca 31,2 tropických dní.

V tomto článku si podrobnejšie všímame mimoriadne teplé leto 1994 a porovnávame jeho priebeh a teplotné charakteristiky s predchádzajúcimi horúcimi letami 1983 a 1992, ktorými sa na stránkach tohto časopisu zaoberali K. Krška a J. Munzar [4] a K. Krška a S. Racko [59]. Na teplotné zvláštnosti roku 1994 u nás už upozornili iní autori. L. Němec [10] konštatoval, že ročný priemer teploty vzduchu na stanici Praha, Klementinum 11,6 ºC prekonal absolútny rekord z roku 1794 (o 0,1 ºC), a to aj preto, že 11 mesiacov roku 1994 bolo teplejších ako dlhodobé mesačné priemery za obdobie 1776-1990. Priemerná teplota leta 1994 21,4 ºC sa vyskytuje raz za 50 rokov. V. Brůžek [2] zdôraznil extrémne teplý júl 1994, ktorý na tej istej stanici prekonal teplotný rekord po 160 rokoch, keď bol o 0,3 ºC teplejší ako júl v roku 1834. T. Míková [9] na základe prameňov Svetovej meteorologickej organizácie napísala, že rok 1994 celkovo bol v Európe s výnimkou Škandinávie a najvýchodnejších oblastí teplotne nadnormálny s najvyššími kladnými odchýlkami od normálu v alpskej oblasti. Najviac vynikalo obdobie od začiatku júna do začiatku augusta, kedy prevládalo mimoriadne teplo a sucho v celej Európe. Cenné je zistenie, že jeho hlavnou črtou nebolo prekonávanie klimatických rekordov v jednotlivých dňoch, ale trvanie horúceho a väčšinou suchého počasia. To potvrdzuje aj predkladaná štúdia.

Metodika spracovania leta 1994 nadväzuje na spôsob zhodnotenia liet 1983 a 1992. Kvôli lepšiemu porovnaniu teplotných charakteristík sme vo väčšine prípadov ponechali porovnávanie s klimatickým normálom 1931-1960, ktorý bol použitý pri horeuvedených letách. Zvýšenú pozornosť venujeme počtom tropických dní a dĺžke trvania období s týmito dňami, ktoré citlivo vystihujú charakter liet.

 

2. Synoptický vývoj

 

        V júni 1994 prevládal nad európskou pevninou intenzívnejší prílev chladnejšieho morského vzduchu z Atlantického oceánu.  V prvej dekáde prevládalo väčšinou západné prúdenie, v ktorom postupovali nad pevninu frontálne  systémy. V  druhej dekáde  sa azorská  tlaková výš vysunula viac k severu, preto sa prúdenie v strednej Európe zmenilo na severozápadné, pričom väčší vplyv na počasie u nás mala tlaková výš. Ku koncu druhej dekády ustúpila tlaková výš trochu na juh a prúdenie sa zmenilo opäť na západné. Frontálne  systémy, ktoré postupovali nad európsku pevninu,  zasahovali našu oblasť len svojími nevýraznými  južnými okrajmi. V tretej júnovej dekáde  sa výšková frontálna zóna rozvlnila, čím sa prevládajúci zonálny prenos menil na meridionálny. Nad Britskými ostrovmi sa osamostatnila tlaková výš, odkiaľ postupovala na východ a na jej zadnej strane prúdil počas posledného júnového týždňa od juhu nad strednú Európu tropický vzduch. Počas vyvrcholenia teplej advekcie v tomto období dosiahla  v hladine AT 850 hPa  teplota vzduchu maximum nad Prahou 28.6. o 18 UTC (20,8 °C), nad Brnom 28.6. o 00  UTC (19,8 °C) a nad Popradom  28.6. o 12 UTC a 30.6. o 00  UTC (19,0 °C). Rozloženie teploty v hladine AT 850 hPa v čase prvého vrcholu letných horúčav v Česku na Slovensku prináša obr. 2a.

V júli zoslabla v  strednej Európe výmena vzduchových  hmôt. Z Azorskej anticyklóny  sa oddelovali  jadrá  vysokého  tlaku, ktoré  postupovali cez Britské ostrovy na severovýchod,  takže stredná Európa ležala väčšinou na južnej strane putujúcich anticyklón.  Studené fronty, ktoré v plytkých brázdach  postupovali cez strednú Európu  na východ, strácali nad pevninou na  výraznosti. Poveternostná situácia  sa ustálila v  tretej júlovej dekáde,  kedy nad Škandináviou zotrvávala  tlaková výš, pričom naša oblasť  sa nachádzala v  nevýraznom poli vyššieho  tlaku vzduchu. Nerušeným slnečným žiarením sa  pevninský vzduch v prízemných vrstvách značne zohrieval.

Koncom júla a  začiatkom augusta po rozpade tlakovej výše postúpilo  od západu do strednej  Európy niekoľko studených frontov,  ktoré sa  v našej  oblasti rozpadávali  a spôsobili len zvýšenie vlhkosti, čo sa v značne  prehriatom prostredí prejavilo väčšou búrkovou činnosťou.  Horúci charakter týchto  dní sa však  tým postatnejšie nenarušil. V  tomto období dosiahlo maximum  teploty vzduchu v hladine AT 850 hPa nad  Prahou 31.7. o 18 UTC (22,7  °C),  nad Brnom 31.7. o 00 UTC a 7.8. o  00 UTC (19,6  °C), nad Popradom 1.8. o 12 UTC (20,8  °C). Teplotné pole v Európe začiatkom augusta 1994, kedy na území našich dvoch štátov druhý raz horúčava vrcholila, vidieť na obr. 2b, zachycujúcom stred najteplejšej oblasti neďaleko od našich severných hraníc.

Výraznejšiu  zmenu  priniesol  až  frontálny  systém, ktorý postupoval 9.-11.8. s tlakovou  nížou z Biskajského zálivu cez  strednú Európu na východ  až  severovýchod.  Po  jeho  prechode  sa niekoľko dní udržalo v strednej Európe na prednej strane výbežku vysokého tlaku chladnejšie severozápadné prúdenie. Z výbežku  sa 16.8. oddelilo samostatné jadro, pričom putovalo cez strednú Európu na východ. Koncom druhej dekády zasiahli  strednú Európu frontálne systémy,  postupujúce z Atlantického oceánu v  dosť výraznom zonálnom prúdení.  Začiatkom tretej dekády zonálny  prenos zoslabol a v  ňom prešlo od západu cez našu oblasť na východ  niekoľko  nevýrazných  frontov.  Po  26.8. ovplyvňoval počasie u nás pás vysokého tlaku vzduchu.

Na obr. 3 je znazornené priemerné pole AT 500hPa za mesiac júl 1994, ktorýrozhodol o mimoriadne teplom lete, v porovnaní s dlhodobým priemerom. Je vidieť, že v spomenutom mesiaci dochádzalo oproti dlhodobému priemeru k výraznému narušeniu zonálného prenosu, čo je vyjadrené mohutným teplým hrebeňom, os kterého prebieha zo západného Stredomoria cez Alpy a Nemecko na Botnický záliv a Fínsko. Jej poloha sa prejavila aj v rozložení prízemnej teploty vzduchu na našom svetadieli.               

 

3. TEPLOTNÝ CHARAKTER LETA

 

3.1 Priebeh teploty vzduchu, odchýlky od normálov

Podobne ako v prácach [4, 5] môžeme sledovať priebeh teploty vzduchu v letných mesiacoch roku 1994 na leteckých meteorologických staniciach v Prahe, Bratislave a Košiciach, aby bol zohľadnený dĺžkový rozmer obidvoch republík. Krivky na obr. 4 sú zostrojené z denných priemerov teploty vzduchu, krivky normálnej teploty sú konštruované zjednodušene iba z mesačných hodnôt. Graf ukazuje, že po dvoch júnových zväčša chladnejších dekádach než normál nastúpila v tretej dekáde tohto mesiace veľmi teplá vlna vrcholiaca koncom júla, v Prahe s kladnou odchýlkou až 10 ºC od normálu. Dominantným javom je však dosť kompaktný úsek značne nadnormálnej teploty od začiatku druhej júlovej dekády do tretiny augusta. Na jeho vrchole na rozhraní júla a augusta denné teploty vzduchu na Slovensku boli približne 8 ºC, v Prahe opäť až 10 ºC nad normálom. V celkovom pohľade je možné hodnotiť poslednú dekádu júna, všetky dekády júla a prvú dekádu augusta ako mimoriadne teplé na celom sledovanom území. Po prudkom ochladení uzatvárajúcom horúce obdobie, teplota vzduchu oscilovala okolo normálu.

Júl 1994, usudzujúc už podľa údajov citovaných V. Brůžkom [2], bol na väčšine meteorologických staníc najteplejším júlom od počiatku ich činnosti. Napr. v Brne-Tuťanoch bol najteplejší od roku 1946 s hodnotou 21,1 ºC pred júlom 1983 (22,2º C). Podobne leto 1994 ako celok patrí k najteplejším letám v dlhých radoch pozorovania. Zo staníc obsiahnutých v tab. 1 ho neuvádza na 2., resp. 3. mieste iba Praha, Klementinum, a to preto, že ešte teplejšie letá ako v roku 1994 sa vyskytovali v prvej polovici 19. storočia, teda pred zriadením ostatných staníc. Je zaujímavé, že aj v 124-ročnom rade pozorovaní v Hurbanove stojí leto 1994 hneď za letom roku 1992, čiže dve najteplejšie letá v dlhej histórii stanice sa vyskytli s odstupom dvoch rokov.

Teplotný charakter leta 1994 však na území našich štátov vykazoval pomerne veľké oblastné rozdiely, ako vidieť na obr. 5, znázorňujúcom plošné rozdelenie odchýlky priemernej teploty vzduchu v lete 1994 od normálnej teploty leta z rokov 1931-1960. Normály teploty vzduchu sme prevzali z publikácie [11]. Mapka odchýlok, napriek tomu, že bola zostavená z údajov 135 staníc, poskytuje iba rámcový obraz, pretože stanice, ktorých normál je vypočítaný, sú nerovnomerne rozložené, a ďalej preto, že izanomály príliš nezohľadňujú horské polohy, v ktorých sa teplotné pozorovania nekonali. Vzhľadom na celkove väčšiu vyrovnanosť teploty vzduchu vo vysokých horách než v nižších nadmorských výškach sú aj odchýlky teploty vzduchu od normálu na horách menšie ako v nížinách.

Odchýlky letnej teploty od normálu rastú smerom od východu na západ. Kým na Slovensku sa pohybovali zväčša od 1 do 2 ºC (v tatranskej oblasti a na Spiši boli ešte nižšie), v Česku prevažovali odchýlky o 1 ºC vyššie a v obmedzených oblastiach, najmä na strednej Morave a v západných Čechách, presiahli 3 ºC.

Podobné je rozloženie odchýlky priemernej teploty vzduchu v júli 1994 od normálnej júlovej teploty (obr. 6). V tomto najteplejšom mesiaci horúceho leta bolo relatívne najteplejšie v Čechách a na Morave, kde odchýlky dosiahli prevažne 4 – 5 ºC, na Slovensku do 3 ºC. Je prirodzené, že neodborníkovi, ktorý sleduje v podstate iba každodenné teploty vzduchu a podľa nich odhaduje, či je teplo alebo chladno, hodnoty mesačných odchýlok od normálu veľa nehovoria a pravdepodobne by sa mu spomenuté odchýlky videli malé. Z klimatologického hľadiska však ide o hodnoty s veľmi malou zabezpečenosťou. Podľa metodiky platnej v ČHMÚ a SHMÚ [6] je pre mesiac júl zhodne v oboch ústavoch prijatá hranica mimoriadne teplého mesiaca (zabezpečenie 2 %) 2,5 ºC, veľmi teplého mesiaca (zabezpečenie 10 %) 1,5 ºC. To znamená, že okrem neveľkej oblasti severného a stredného Slovenska bol na celom sledovanom území júl 1994 mimoriadne teplý, pričom v Čechách hodnota odchýlky od normálu bola až dvakrát vyššia ako hranica intervalu mimoriadne nadnormálnej teploty vzduchu.

Rozloženie odchýlky júlovej teploty od normálu na území Českej a Slovenskej republiky v hrubých črtách odpovedá poľu tejto veličiny v Európe (obr. 7). Stred kladných odchýlok (5 ºC) sa nadchádza neďaleko od západných hraníc Česka. Os pásma najväčších odchýlok smeruje zo Španielska cez Nemecko nad Pobaltie a korešponduje s polohou osi teplého hrebeňa v hladine 500 hPa (pozri obr. 3) Tým je možno vysvetliť aj skutočnosť, že v lete 1994 sa vyššie teploty vzduchu vyskytovali v Česku než na Slovensku, ako ukážeme v ďalšej podkapitole.

 

3.2 Najvyššie teploty vzduchu

Rovnako ako v práci [5] podávame prehľad o najvyššej nameranej, najvyššej priemernej a najvyššej minimálnej teplote vzduchu v lete 1994 oddelene na meteorologických staniciach v Česku a na Slovensku. Vychádza z kompletných dátových súborov ČHMÚ a SHMÚ, obsahujúcich teplotné údaje 201 českých a 102 slovenských staníc. Ide teda o údaje, ktoré prešli obvyklou revíziou, napriek tomu ich vecná hodnota môže byť rôzna v závislosti od vhodnosti umiestenia jednotlivých staníc a ďalších okolností merania.

tab. 2 vidieť, že absolútne teplotné maximum leta 1994 zaznamenali v Česku v Poděbradoch 39,2 ºC, ležiacich v strednom Polabí  teplej klimatickej oblasti. Podľa L. Metelku z pobočky ČHMÚ v Hradci Králové extrémne vysoké teploty vzduchu namerané na uvedenej stanici sú do značné miery podmienené lokalizáciou v malom parčíku so zníženou ventiláciou a vari menej spoľahlivou obsluhou (v súčasnosti je stanica už presťahovaná na vhodnejšie miesto). Aj ostatné stanice obsiahnuté v tab. 2 sú zo strených, resp. severných Čiech z nízkych výškových stupňov a vyrovnanosť nameraných teplôt svedčí o ich vierohodnosti.

Na Slovensku teplota vzduchu vystúpila najvyššie v Dudinciach 38,4 ºC, ležiacich v Ipeľskej pahorkatine. Na rozdiel od Čiech maximálne teploty sa nevyskytli v obmedzenej oblasti, ale v nížinách západného, stredného aj východného Slovenska. Rovnako ako v Čechách všetky pochádzajú z konca júla alebo začiatku augusta, čiže z druhej vlny horúčav, kedy v hladine AT 850 hPa stred tepla bol nad Poľskom (obr.2b). Prehľad staníc s najvyššou teplotou vzduchu je v tab. 2 obmedzený rozdielnou hranicou pre české a slovenské stanice, a to z toho dôvodu, že maximá teploty vzduchu v lete 1994 boli celkovo v Česku vyššie ako na Slovensku. Teplota vzduchu ≥ 37,1 ºC sa v Českej republike vyskytla 56-krát (na 30 staniciach), v Slovenskej republike 13-krát (na šiestich staniciach).

Analogická situácia je u najvyššej minimálnej teploty vzduchu (tab. 3), lebo tmin ≥ 23,0 ºC zaznamenali v ČR 21-krát (na 11 miestach), v SR iba 8-krát (na 4 staniciach, z toho v Bratislave-Petržalke 3-krát). Najvyššie denné minimum do 21 h dňa, v ktorom sa uvádza) namerali Poděbrady 25,8 ºC. Vysoké nočné hodnoty teploty prekvapujú v Měste Albrechticiach, Žároch na severnom okraji Nízkeho Jeseníka, aj keď sme sa s nimi stretli už v lete 1992; R. Tolasz z ostravskej pobočky ČHMÚ považuje meranie za spoľahlivé a vysokú nočnú teplotu vysvetľuje mikroklimatologickými zvláštnosťami okolia stanice.

Na Slovensku a najvyššie nočné teploty vzduchu sústreďujú na juh západného Slovenska a predovšetkým na oblasť Bratislavy, kde aj na hrebeňoch Malých Karpát po dennej páľave teplota cez noc neklesá pod 23 ºC, čo možno podporuje aj väčší pohyb vzduchu v nočných hodinách. Zvýšená cirkulácia spolu s nočným žiarením budov je pravdepodobnou príčinou vysokej nočnej teploty vzduchu v ohromnom sídlisku v Bratislave-Petržalke. Nočné teplotné maximá majú rôzne dátumy výskytu.

tab. 4, ktorá podáva prehľad najvyššej priemernej dennej teploty vzduchu, sa objavujú dev pražské stanice, ktorých teplomer nie je umiestnený v meteorologickej búdke vo výške 2 m nad zemou, ale v poschodí pri okne (Klementinum) a na streche budovy (Karlov). Vidno však, že aj za štandardných podmienok merania denný priemer teploty vzduchu na sklonku júla 1994 na viacerých miestach bol vyšší než 29 ºC. Na Slovensku priemerná teplota vzduchu ≥ 28,8 ºC sa vyskytla 21-krát (na 13 staniciach), v Česku dokonca 70-krát (na 34 staniciach, z toho však v Klementine 8-krát a na Karlove 5-krát). Vo vysokých denných priemeroch hrá dosť veľkú úlohu teplota vzduchu o 21 h odrážajúca rýchlosť večerného ochladzovania, ktorá je väčšie vo voľnom priestore ako v zástavbe. Pokles teploty vzduchu v noci tlmí vietor, čo čiastočne vysvetľuje extrémne vysoké denné priemery teploty na príklad na Záhorí a v Bratislave.

Pri prúdení vzduchu z južného kvadrantu dochádza niekedy v strednej Európe k föhnovému efektu na záveternej strane alpského masívu, a to najmä v Čechách, čo sa zreteľne prejavilo hlavne počas vyvrcholenia horúčav v roku 1983 [4]. Pravdepodobne vplyv tohto efektu sa prejavil aj na vysokých denných priemeroch teploty vzduchu na juhozápade Slovenska v roku 1994, lebo 10 najvyšších hodnôt uvádzaných v tab. 4 pochádza práve z tejto oblasti.

 

3.3 Tropické dni, noci a obdobia

Niet pochybnosti, že na teplotnú charakteristiku liet v našich klimatických podmienkach je vhodnejší počet tropických dní než letných dní. Letné dni u nás v nízkych a stredných polohách sú bežným javom, vyskytujúcim sa väčšinou vo všetkých mesiacoch teplého polroka, kým tropické dni sa viažu zvyčajne iba na letné mesiace. Počet letných dní, pokiaľ máme na mysli teplý polrok, je pomerne dosť vyrovnaný aj v rôzne teplých rokoch, ako si ukážeme na príklade stanice Brno-Tuřany v štyroch rokoch 1992 – 1995. V nich sme zaznamenali 66, 61, 66 a 61 letných dní, ale 23, 10, 28 a 13 tropických dní. Počet tropických dní sa značne mení nielen z roka na rok, ale citlivo odráža aj polohy staníc (nadmorská výška, topoklimatologikcá situácia a iné), takže aj blízke stanice majú veľmi odlišný počet týchto dní. Napr. v roku 1994 sa vyskytlo v Ústí nad Labem na stanici Mánesovy sady (162 m) v centre mesta 32 tropických dní, na 3 km vzdialenej stanici Kočkov (375 m) na vidieckom predmestí iba 21 dní.

Plošné rozloženie počtu tropických dní v Českej a Slovenskej republike v roku 1994 znázorňuje obr. 8. Teplotnú výnimočnosť leta charakterizuje už veľkosť plochy územia s viac ako 20 tropickými dňami, ktorá v podstate zaberá okrem vyšších horských polôh celé územie obidvoch štátov. Miestami počet tropických dní až trikrát prevyšuje normál. V nížinách najmä západného a východného Slovenska a v malej miere aj na južnej Morave bol vyšší než 35 a na niektorých miestach Slovenska vyšší než 40 (Gabčíkovo 45 dní, Pezinok-Myslenice 44, Malacky 43, na Východoslovenskej nížine najviac Vysoká nad Uhom 41 tropických dní). V Česku maximum topických dní 37 zaznamenal Brod na Dyjí. Na 30 stupňov a viac vystúpila teplota vzduchu ešte aj v tatranskej oblasti na Podbanskom (972 m) a v Tatranskej Lomnici (832 m ), na Šumave na Horskej Kvilde (1 048 m) v troch dňoch.

Najosobitejšou črtou leta 1994 je rekordne veľká dĺžka neprerušovaného obdobia s tropickými dňami. Túto charakteristiku pracovne nazvime „tropické obdobie“. Možno vzniesť námietku, že takto ponímaná charakteristika letného obdobia je zaťažená značnou formálnosťou, lebo aj jeden deň s maximálnou teplotou vzduchu nižšou ako 30 ºC už ukončuje obdobie tropických dní, aj keby po tomto prerušení sa tropické dni opäť vyskytovali. V klimatológii je však veľa podobných charakteristík a striktne stanovených hraníc.

Najdlhšie tropické obdobia roku 1994 pripadli na úsek od 27. 7. do 11. 8., a na staniciach juhovýchodného Slovenska trvali až 22 dní, inde na nížinách 16 až 19 dní (obr. 9). V Česku najdlhšie tropické obdobie trvalo 19 dní (Brno, Žabovřesky a Šumperk), v Čechách a na Morave v horských oblastiach väčšinou do 11 dní. O ako mimoriadny jav ide, dokazuje príklad z letištnej stanice Brno, Tuřany so 17dňových tropickým obdobím: za roky 1946-1993 tam najdlhšie tropické obdobie trvalo 10 dní (a vyskytlo sa v abnormálnom roku 1947 až v čase od 12. do 21. septembra!), pričom druhé najdlhšie obdobie bolo len šesťdňové. Pravdepodobnosť opakovania rovnako dlhých tropických období ako v roku 1994 je teda minimálna.

Zaujímavý ja aj prehľad o tropických nociach v roku 1994, znázornený v mapke štyrmi veľkosťami krúžkov (obr. 10); vzhľadom na nespojité rozdelenie tropických nocí ich počet nie je možné vyjadriť pomocou izolínií. Predznamenajme, že uvádzané takzvané tropické noci nie sú nocami podľa definície, pretože minimálna teplota vzduchu ≥ 20 ºC sa vzťahuje k 24hodinovému intervalu od 21 h dňa predchádzajúceho do 21 h dňa nasledujúceho, nie teda k intervalu od 21 h do 7 h. Počet skutočných tropických nocí bude preto o niečo vyšší než počet tzv. tropických nocí, ktorými sa zaoberáme, lebo práve po horúcich nociach prechádzajú cez deň studené fronty, ktoré prinášajú ochladenie pod hranicu 20 ºC.

Ako bolo možné usudzovať už z tab. 3, najviac tzv. tropických nocí sa vyskytlo v Bratislave a okolí (Bratislava, Petržalka 28, Bratislava, Koliba 20, Bratislava, Mlynská dolina 16, Malý Javorník vo výške 568 m 13 tropických nocí). V Českej republike vedú Poděbrady s 30 nocami pred Holovousami vo východných Čechách (13), v Sliezsku vyniká stanica Město Albrechtice (12 tropických nocí). Typickým javom je vzhľadom na nadmorskú výšku vysoký počet tropických nocí v stredných horských polohách, napr. v Červenej (750 m) sedem a v Nedvězí na Českomoravskej vrchovine (722 m) osem tropických nocí, čo je viac ako na mnohých nížinných staniciach, kde v priebehu noci sa menej uplatňuje teplá advekcia. Tropické noci, ktoré v normálnom roku sú javom celkom výnimočným, že neboli ani predmetom spracovania tabuliek k Atlasu podnebia ČSR (1958), sa v lete 1994 vyskytli ako jav hromadný.

 

4. LETO 1994 V POROVNANÍ S LETAMI 1983 A 1992

 

4.1 Porovnanie synoptického vývoja

Napriek tomu, že príčinou horúceho letného počasia býva vždy dlhšietrvajúci  vplyv  tlakových  výší,  podporovaný niekedy výraznejšou, inokedy slabšou teplou advekciou, možno nájsť odlišnosti vývoja makrosynoptických procesov v európsko-atlantickej zóne aj pri letách, ktoré boli výnimočné vysokou priemernou teplotou vzduchu, príp. inou teplotnou  charakteristikou. Prakticky  nekonečná variabilnosť  synoptických procesov  podnecuje hľadať  vždy nové  odlišnosti od  predchádzajúcich prípadov,  ale umožňuje  aj nachádzať  spoločné črty  týchto procesov, ktoré  môžu mať  prognostický význam,  najmä z  hľadiska strednedobých predpovedí počasia. V (č.lit.) sme uviedli porovnanie synoptického vývoja počas horúcich  liet 1983 a 1992. V  tejto časti článku poukážeme na cirkulačné odlišnosti leta 1994 a uvedených dvoch liet, najmä počas júla a augusta.

V roku 1994 prišla prvá vlna letných horúčav už koncom júna, teda skôr ako v rokoch 1983 a 1992. Bola spôsobená silnou advekciou tropického  vzduchu na  zadnej strane  putujúcej tlakovej  výše. V júli 1994 pretrvávalo v  atlanticko-európskej zóne slabé  výškové západné prúdenie,  v  ktorom  postupovali  na  východ  jadrá vysokého tlaku vzduchu striedavo s plytkými brázdami nízkeho tlaku. S brázdami súvisiace studené fronty sa nad prehriatym vnútrozemím rozpadávali. Tento synoptický vývoj bol podobný vývoju v júli  1992 na rozdiel od júla 1983, kedy sa nad strednou Európou obnovoval mohutný teplý výškový hrebeň. Výšková frontálna zóna  však bola v júli 1992 výraznejšia  ako v júli 1994. Horúčavy  leta 1994  vyvrcholili koncom  júla a  začiatkom augusta ako dôsledok dlhodobého radiačného  zohrievania prízemnej vrstvy atmosféry na  okraji tlakovej  výše, ktorá  sa premiestňovala  zo Škandinávie na juh. K vyvrcholeniu horúčav prispela  na prelome týchto mesiacov slabá teplá výšková advekcia pred  pomaly postupujúcim studeným frontom. Zatiaľ  čo horúce  letné počasie  sa 11.8.1994  skončilo, v  rokoch 1983 a 1992 trvalo až do konca augusta, najmä v roku 1992. Počas najteplejšej časti  liet 1983 a  1992 pretrvávala nad  naším územím výraznejšia advekcia  tropického vzduchu,  zatiaľ čo  v roku  1994 leto  vrcholilo najmä v  dôsledku dlhodobého intenzívneho  zohrievania prízemnej časti ovzdušia.

 

4.2 Klimatologické porovnanie

Aj keď rôzne príčiny extrémne teplých liet majú v jednotlivých rokoch rozdielnu váhu, veľké horúčavy vždy nastávajú súhrou priaznivých advekčných, radiačných a iných faktorov, ako je suchosť územia, minimalizujúca stratu tepla na výpar, a slabá frontálna činnosť, ktorá neprerušuje vývoj teplôt. Cirkulačný faktor pritom máva plošne obmedzený rozsah, čo sťažuje porovnanie liet vo väčšej oblasti. Podľa sezónnych odchýlok od normálu všetky tri skúmané letá boli najchladnejšie na severnom a východnom Slovensku, čo však iba čiastočne odráža väčšiu teplotnú vyrovnanosť vo väčších výškach.

V mimoriadne teplých letách býva teplota všetkých mesiacov minimálne normálna alebo nadnormálna, čo je zriedkavý jav, a aspoň v jednom mesiaci extrémne nadnormálna (obr. 11). V najteplejších mesiacoch (august 1992 a júl 1994) na veľkej časti oboch dvoch štátov odchýlka od normálu prevyšuje 4 °C. Práve v najchladnejšom zo sledovaných liet (1983) zaznamenali v Česku absolútne maximum teploty vzduchu 40,2 °C (Praha, Uhříněves), zatiaľ čo na Slovensku bolo najteplejšie v lete 1994: 38,4 °C v Dudinciach; slovenský rekord z roku 1950 39,8 °C v Komárne teda nebol prekonaný.

Vo všetkých troch rokoch na juhu Slovenska sa vyskytlo viac ako 40 tropických dní. Veľké regionálne rozdiely v ich počte v jednotlivých rokoch potvrdzujú rozhodujúci vplyv cirkulácie na charakter liet: v Bratislave, letisku s v rokoch 1983, 1992 a 1994 vyskytlo 45, 41 a 39 tropických dní, kým v Kamenici nad Cirochou 4, 24 a 34 dní. Leto 1994 však bolo celkom výnimočné plošným rozsahom výskytu a početnosťami tropických nocí a dĺžkou neprerušených období s tropickými dňami.

 

5.  ZÁVER

 

Leto 1994 sa na území Českej a Slovenskej republiky zaradilo takmer  všetkými teplotnými  charakteristikami medzi najteplejšie letá  od začiatku  meteorologických pozorovaní.  Podľa priemernej teploty  patrí na  väčšine staníc  medzi päť  najteplejších liet. Najvyššie namerané hodnoty maximálnej  dennej teploty vzduchu zaostali za hodnotami  absolútneho maxima len o 1,0 °C (ČR), resp. 1,4 °C (SR). Najteplejším mesiacom roka bol júl s odchýlkou priemernej teploty od normálu 2 až 5 °C, pričom veľkosť odchýlky narastala  smerom od  východu na  západ. Pravdepodobne  najväčšou anomáliou bolo dosiahnutie extrémne dlhých  neprerušených období s tropickými dňami. Podľa [12]  je pravdepodobnosť opakovania takýchto dlhých tropických  období približne raz za 100 až 200 rokov.  Z  rozboru  makrosynoptických cirkulačných podmienok možno usúdiť, že  vysoké hodnoty teplotných charakteristík boli v lete 1994 dosiahnuté  predovšetkým v dôsledku dlhodobého radiačného ohrievania prízemných  vrstiev atmosféry a v dôsledku úplnej absencie výraznejších vpádov studeného vzduchu.

Autori touto cestou ďakujú  za poskytnutie a prípravu klimatologických údajov a za  odbornú pomoc RNDr. Lubomírovi Coufalovi a ďalším spolupracovníkom z ČHMÚ a SHMÚ.