Karel Krška (ČHMÚ) – Stanislav Racko (SHMÚ)

 

HORÚCE LETO 1992 V ČESKEJ A SLOVENSKEJ REPUBLIKE, JEHO SYNOPTICKÝ VÝKLAD A KLIMATOLOGICKÉ ZHODNOTENIE

 

"Hot summer in 1992 in the Czech and Slovak Republics and its synoptic interpretation and climatological evaluation." Extraordinarily hot summer in 1992 on the territory of the Czech and Slovak Republics was caused by renewing of deep troughs of low pressure over eastern Atlantic and recurrence of conspicuous advection of tropical air from the south-west to Central Europe. Circulation conditions in the Atlantic-European zone are compared with conditions during the hot summer in 1983, when the absolute air temperature maximum in Bohemia was reached and is valid up to the present time. The summer in 1992 was according to the measurements of the meteorological station Praha-Klementinum the warmest one since the year 1834. The weather in August was the most extreme. On the basis of long-term observations August 1992 was the warmest August since the year 1807 in the region of Central Europe. Daily maxima, daily minima and daily air temperature averages reached an extraordinary level. The work presents even numbers of tropical days and tropical nights and these are compared with extremes valid up to this time. A critical lack of moisture caused not only by a conspicuous precipitation deficit but also by urgent water requirement of plants influenced by high air and soil temperatures was the most negative phenomenon of the summer. Precipitation amount in August did not reach even 5 per cent of the long-term average in the most fertile region of Slovakia – Danubian Basin.

 

 

1. ÚVOD

Dlhšietrvajúce výkyvy poveternosti, ktoré sa prejavujú značne anomálnymi hodnotami klimatických charakteristík ročných období, bývajú celkom pochopiteľne predmetom záujmu širokej verejnosti i odborníkov. Z hľadiska teplotných pomerov sme za posledné desaťročie prežili tri také mimoriadne obdobia, ktoré sa premietli do života ľudí a mali aj hospodárske dôsledky.

Prvé bolo tropické leto roku 1983 s vysoko nadnormálnymi teplotami vzduchu, ktoré podľa merania stanice Praha-Klementinum bolo najteplejším letom za predchádzajúcich 112 rokov. Vyvrcholilo v júli, ktorý na uvedej stanici bol druhým najteplejším júlom od začiatku meraní v r. 1771 a v Hurbanove najteplejším mesiacom vôbec za celé pozorovanie od r. 1871. Z júla 1983 pochádza aj absolútne maximum teploty vzduchu namerané na území Českej republiky 40,2 ºC (Praha-Uhříněves 27. 7. 1983).

Druhou pozoruhodnou sezónou bola veľmi studená zima 1984/85, ak ju hodnotíme pomocou odchýlok teploty vzduchu od normálu 1931-1960, odvodeného z pomerne teplého obdobia. Jej výnimočnosť spočívala najmä v pentáde 6. – 10. januára, denné minimá teploty vzduchu na viacerých miestach nášho územia klesli pod -30 ºC.

Tretím a naozaj výnimočným ročným obdobím bolo mimoriadne teplé leto roku 1992, ktorého posúdenie je náplňou tohto príspevku. Ním zatiaľ vyvrcholilo pomerne dlhé povojnové obdobie všeobecného otepľovania a súčasne aj vysušovania našej oblasti, lebo prinieslo rad teplotných a miestami aj zrážkových rekordov. Býva porovnávané s letami 1983 a 1947 pre podobné negatívne sprievodné javy, ako je nedostatok pôdnej vlahy a nižšia úroda rôznych plodín, vyčerpávanie zásob podzemnej vody a pokles výdatnosti prameňov, zmenšenie zásobného objemu priehrad, znížená výroba elektrickej energie a ťažkosti so zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou. Aj v lete 1992 sa obmedzovala alebo zastavovala lodná doprava, na železnici prikazovali teplotné pomalé jazdy, vznikali lesné požiare, ktoré najmä u našich severných susedov, v Poľsku, mali najväčší rozsah celej histórii.

Veľké sezónne výkyvy klimatických prvkov ukazujú na premenlivosť a relativitu klimatologických charakteristík stanovených za referenčné obdobia a naznačujú vývojové tendencie klímy v danej oblasti. Ich štúdium je preto významné, aj keď sa uskutočňuje len v regionálnom či miestnom meradle. V našich podmienkach môže byť aj príspevkom k riešeniu úloh Národného klimatického programu.

Metodika zhodnotenia leta 1992 je podobná analýze dvoch zhora uvedených teplotných výkyvov, takže článok voľne nadväzuje na príspevky K. Kršku a J. Munzara [9] a V. Kakosa a K. Kršku [7] publikované v tomto časopise. Niektoré zvláštnosti leta 1992 v Českej republike uviedol pri opise hydrometeorologickej situácie uplynulého roka V. Kakos [6]. Výrazným nedostatkom atmosférických zrážok na Slovensku počas dlhotrvajúcich horúčav v lete 1992 sa zaoberá P. Faško [3], teplotným charakterom augusta 1992 na Slovensku S. Racko [17].

 

2. SYNOPTICKÝ VÝVOJ V LETE 1992

           V prvej polovici júna sa udržiavala nad severnou Európou rozsiahla tlaková výš a v južnej polovici pevniny plytká brázda nízkeho tlaku vzduchu, s ktorou súviselo niekoľko frontálnych systémov. Fronty zasiahli aj naše územie a vyvolali najmä v západnej polovici Slovenska a na Morave dosť výdatné zrážky. V strede júna zmohutnela západne od Britských ostrovov tlaková výš a jej výbežok sa rozšíril aj nad severnú a strednú Európu, čo spôsobilo, že druhá polovica júna bola suchšia a teplejšia ako prvá.

           V prvej júlovej dekáde postupovala cez strednú Európu na východ brázda nízkeho tlaku vzduchu, ktorej prechod vyvolal na niektorých miestach intenzívne zrážky. V druhej dekáde zvýraznela nad miernymi šírkami Atlantického oceána výšková frontálna zóna a posunula sa na juh. V tomto období prešlo cez strednú Európu od západu niekoľko frontálnych systémov. Keďže nad južnú polovicu Európy zasahovala Azorská tlaková výš, južné okraje spomínaných systémov sa neprejavili na našom území ani výdatnejšími zrážkami, ani výraznejším poklesom teploty vzduchu. Koncom tejto dekády sa začala prehlbovať nad východným Atlantikom brázda nízkeho tlaku vzduchu, čo vyvolalo v strednej Európe teplú advekciu, ktorá vrcholila v našej oblasti pred studenými frontami, postupujúcimi od západu. Aj tieto fronty sa pri postupe cez strednú Európu rozpadávali.

           V prvej augustovej dekáde došlo v celej atlanticko - európskej zóne k posunu výškovej frontálnej zóny na sever. V dôsledku toho zmohutnel teplý výškový hrebeň zasahujúci zo západnej polovice stredomorskej oblasti nad strednú Európu. Neskôr sa v prízemnej vrstve prehĺbila nad Pyrenejským polostrovom brázda nízkeho tlaku a na jej prednej strane vyvrcholil prílev morského tropického vzduchu od juhu do alpskej a karpatskej oblasti (obr. 1a). V hladine AT 850 hPa dosiahla teplota vzduchu v týchto dňoch maximum nad Prahou 9.8. o 18 UTC (22,4 °C), nad Viedňou a Popradom 10.8. o 12 UTC (22,2 °C resp. 20,2 °C). To bol prvý a vo väčšej časti ČR aj hlavný vrchol augustových horúčav.

           Väčšie ochladenie prišlo iba v strede augusta, ktoré súviselo s prechodom zvlneného studeného frontu cez naše územie na východ. Brázda spojená s týmto frontom sa však rýchlo v karpatskej oblasti vyplnila a ku koncu dekády opäť zosilnel prílev tropického vzduchu, tentoraz od západu až juhozápadu. Na rozdiel od predchádzajúceho vrcholu bola v tomto prípade zaliata tropickým vzduchom takmer celá južná polovica Európy (obr.1b). V hladine AT 850 hPa dosiahla teplota vzduchu najvyššiu hodnotu nad Prahou a Viedňou 21.8. o 00 UTC (19,4 °C resp. 23,0 °C) a nad Popradom 21.8. o 12 UTC (21,6 °C). Výrazný užší teplý jazyk nad strednou Európou sa vytvoril až pred studeným frontom, ktorý 22.8. ukončil toto tropické obdobie. Následné západné prúdenie, v ktorom prešlo cez strednú Európu niekoľko slabých studených frontov, sa od 27.8. opäť menilo na juhozápadné. Výšková brázda nad východným Atlantikom bola hlbšia ako v predchádzajúcich prípadoch a vyvolala v našej oblasti veľkú advekciu tepla (obr.1c), takže napriek pokročilému letu dosiahla teplota na východnej Morave a vo väčšej časti Slovenska celoročné maximum. V hladine AT 850 hPa bola najvyššia teplota vzduchu nad Prahou 29.8. o 00 a 18 UTC (21,6 °C), nad Viedňou a Popradom 28.8. o 12 UTC (23,2 °C resp. 21,2 °C).

           Ukončenie letných horúčav bolo rázne. 1. septembra sa spomenutá hlboká brázda presunula až nad strednú Európu a za studeným frontom k nám prenikol od západu podstatne chladnejší vzduch. Napríklad v Bratislave namerali 30.8. ešte 36 °C a 31.8. 30 °C, ale 1.9. vystúpila teplota cez deň už len na 17 °C.

            Jedným z charakteristických znakov synoptického vývoja v auguste 1992 bolo rozpadávanie sa studených frontov, postupujúcich z Atlantického oceánu nad stredoeurópske vnútrozemie. Zatiaľ čo v Prahe zaregistrovali za tento mesiac prechod 13 studených a oklúznych frontov, v Bratislave už len 6 frontov, čo je o tretinu menej ako je dlhodobý priemer. Táto črta synoptického vývoja sa prejavila na Slovensku najmä na všeobecne nižších úhrnoch zrážok ako v ČR.

           Obnovovanie sa hlbokých brázd nad východným Atlantikom, a tým aj teplého hrebeňa, zasahujúceho zo stredomorskej oblasti nad strednú a východnú Európu sa odrazilo aj na priemerných výškach hladiny AT 500 hPa za august 1992 (obr.2). Zatiaľ čo v dlhodobom priemere dochádza vo voľnej atmosfére v letných mesiacoch nad Európou k difluencii a prúdenie je v našej oblasti prevažne západné, v auguste 1992 k difluencii v európskej oblasti nedochádzalo a udržovalo sa pomerne silné juhozápadné prúdenie.

 

 

3. PRIEBEH POČASIA NA ÚZEMÍ ČESKEJ A SLOVENSKEJ REPUBLIKY

 

3.1 Chod teploty vzduchu, odchýlky od normálov

Priebeh teploty vzduchu v letných mesiacoch roku 1992 na našom území môžeme sledovať na obr. 3, ktorý znázorňuje chod priemernej dennej teploty vzduchu na leteckých meteorologických staniciach v Prahe, Bratislave a Košiciach v porovnaní s normálom. Krivka normálnej teploty je konštruovaná z mesačných hodnôt.

Z grafov vyplýva jednoznačná prevaha dní s nadnormálnou teplotou vzduchu a vysoká hodnota kladných odchýlok od normálov, ktorá v najteplejších dňoch dosahuje 10 až 12 ºC. Najvyššie odchýlky sú sústredené do druhej polovice leta, čo sa najmarkantnejšie prejavuje na grafoch z Bratislavy a Košíc, odrážajúcich pomery v strednej a východnej časti bývalej ČSFR. Synoptické príčiny hlavných vrcholov teplotných kriviek, dosahujúcich v Prahe a Bratislave až 28 ºC, resp. 30 ºC, boli opísané v predchádzajúcej kapitole.

Zjednodušene povedané, s pokračujúcim letom tepla pribúdalo. Na stupňovanie teploty vzduchu v priebehu leta možno usudzovať aj z tab. 1, ktorá obsahuje základnú teplotnú charakteristiku jednotlivých mesiacov, zostavenú pracovníkmi oddelenia všeobecnej klimatológie ČHMÚ.

V tabuľke značí priemernú mesačnú teplotu vzduchu, Δt̃ odchýlku tejto teploty od normálu a S symbolické označenie teplotného charakteru mesiacov v súlade s platnou metodikou ČHMÚ a SHMÚ [10]: N je mesiac teplote normálny, T teplý, VT veľmi teplý a MT mimoriadne teplý.

Ak uvážime, že kritériom mimoriadne teplého mesiaca pre august je dolná hranica intervalu 2,6 ºC, vynikne extrémnosť augusta 1992 v našej oblasti, kde odchýlka teploty vzduchu od normálu dosiahla na Morave až 6,0 ºC. Príčinou veľmi teplého charakteru leta 1992 teda boli: 1) kladné teplotné odchýlky od normálov všetkých letných mesiacov; 2) mimoriadne teplý august v Českej a Slovenskej republike a v menšie miere aj veľmi teplý júl na území Česka.

Najskôr sa pozrime, ako vyzerá plošné rozloženie odchýlok priemernej teploty vzduchu v lete 1992 od normálu (obr. 4), ktoré sme vypočítali s použitím publikácie [15]. Na celom sledovanom území sú sezónne odchýlky kladné, pričom výrazne prevažuje územie s odchýlkami od 2,0 do 2,9 ºC. Východné Čechy, stredná a Východná Morava, stredné Považie a oblasť Bratislavy majú odchýlky väčšie ako 3 ºC. Pre porovnanie: leto 1983 bolo oproti normálnemu teplejšie o viac než 2 º C len v pohraničných horách Čiech a na Záhorí, najvyššia odchýlka bola 2,56 ºC! [9].

Leto 1992 bolo podľa pozorovaní v pražskom Klementine štvrtým najteplejším letom od začiatku merania tejto stanice (1771), posledné teplejšie leto sa vyskytlo pred 158 rokmi , čiže v roku 1834 [6]. Prehľad o najteplejších letách na dvoch slovenských staniciach prináša tab. 2.

Postavenie leta 1992 v tabuľke je suverénne nielen kvôli prvému miestu v obidvoch rozdielne dlhých časových radoch, ale aj pre veľký odstup od druhého miesta, ktorý u Hurbanova je 1,0 ºC a u Lomnického štítu 1,2 ºC, čo kontrastuje s malými diferenciami medzi letami chladnejšími.

Pole odchýlok priemernej teploty vzduchu v auguste 1992 od normálu sledujeme na obr. 5. Tiež tieto odchýlky boli vyrátané na základe publikovaných normálnych hodnôt [15]. Podobne ako na predchádzajúcej mapke možno zbadať, že horúce leto 1992 bolo u nás relatívne najchladnejšie na severovýchodnom Slovensku, kde odchýlky nedosiahli 3 ºC, avšak aj najnižšia hodnota 1,8 ºC v Červenom Kláštore znamená, že ešte aj v doline Dunajca pod Pieninami si užili veľmi teplého leta. Pás odchýlok nad 5 ºC zaberá strednú časť bývalej ČSFR, najvyššie odchýlky augustovej teploty od normálu slabo prevyšujú 6 ºC.

Ako uvádza V. Kakos [6], minuloročný august sa stal v Klementine s priemernou teplotou 23,0 ºC druhým najteplejším augustom v histórii meraní za augustom 1807, ktorý bol o 1,2 ºC teplejší. Na Slovensku bol august 1992 najteplejším mesiacom od začiatku meteorologických meraní. Najvyššiu priemernú teplotu vzduchu zaznamenali na stanici Bratislava, Petržalka, a to 26 ºC. Rovnakú teplotu síce uvádza pre Bratislavu M. Konček z augusta 1807 (časovo odpovedá rekordu z Prahy-Klementina, avšak ide o prepočítanú teplotu na základe viedenských meraní, lebo v Bratislave sa teplota vzduchu začala merať až v polovici 19. storočia [17].

 

3.2 Štatistika teplotných extrémov

Klimatológovia dobre vedia, že na posúdenie stupňa abnormality meteorologických javov sú oveľa dôležitejšie a výstižnejšie odchýlky priemerov alebo úhrnov klimatologických prvkov od normálov alebo dlhodobých priemerov než extrémne hodnoty nameraných veličín. Napriek tomuto konštatovaniu, extrémy teploty vzduchu sú cennými teplotnými údajmi, o ktoré je možné sa opierať pri opise a hodnotení teplotných pomerov určitého obdobia ako o pomocné charakteristiky. Synoptická prax potvrdzuje, že pokiaľ nejde o chybu merania, predovšetkým vysoké denné maximá teploty vzduchu v letnom polroku nevznikajú náhodným spôsobom ako prejav celkom nezreteľných miestnych dejov, ale ako dôsledok fyzikálnych procesov veľkých merítok v tesnej väzbe na teplotnú stratifikáciu v dolnej troposfére. Veď aj predpoveď najvyššej dennej teploty vzduchu na prízemných staniciach vychádza okrem iného z predpokladanej teploty vzduchu na hladine AT 850 hPa. Aj pri pokračujúcej teplej advekcii sa denné maximá teploty v čase horúčav zvyšujú zo dňa na deň zväčša menej ako o 1 ºC, čo samo o sebe svedčí o značnej perzistencii tohto javu.

Prehľady extrémnych denných teplôt, počty tropických dní a „tropických nocí“ a grafické znázornenia, ktoré ďalej uvádzame, boli zostavené zo všetkých staníc profesionálnych a dobrovoľníckych sietí ČHMÚ a SHMÚ, ktoré v lete 1992 boli v činnosti a údaje ktorých sú uložené v klimatologických databankách obidvoch ústavov. Z Českej republiky to bolo 210 meteorologických staníc, zo Slovenskej republiky 111 staníc. Niektoré údaje môžu vyvolať pochybnosti o ich správnosti. V takom prípade je na mieste otázka, prečo unikajú revízii a sú ukladané do dátových súborov k rôznemu využitiu.

Tab. 3 prináša najvyššiu teplotu vzduchu, nameranú v Česku a na Slovensku v lete 1992. Vidíme, že všetky teplotné údaje pochádzajú z augusta 1992 a že väčšinou sa vyskytli v troch vrcholoch páľavy okolo 9. 8. (najmä v ČR), 20. 8. a 28. 8. (najmä v SR), z ktorých teplotné pole nad Európou ukázal obr. 1. Teplota vzduchu ≥ 37,1 ºC v Českej republike sa vyskytla 15krát, na Slovensku 25krát, pričom viackrát na tých istých staniciach. Absolútne teplotné maximum leta 1992 38,0 ºC zaznamenali na staniciach Ústí nad Labem, Mánesovy sady a Topoľčany. Kým na Slovensku namerali najvyššie teploty vo väčšine prípadov na nížinách (do nadm. výšky 200 m), v Česku v nižších vysočinách, aj keď v terénnych zníženinách, ako sú údolia a uzavrené kotliny.

Vysoká teplota vzduchu zasiahla aj horské polohy. Na Praděde (1490 m) namerali 24,0 ºC dňa 9. a 29. 8., na Štrbskom Plese (1360 m) 29,9 ºC dňa 28. 8. a na Chopku (2008 m) 20,2 ºC dňa 21. 8. 1992. Pre Štrbské Pleso, pozorujúce od r. 1902, a pre Chopok, ktorý je v činnosti od r. 1955, sú to absolútne maximá teploty vzduchu.

V Prahe-Klementine vystúpila ortuť v teplomeri dňa 9. 8. 1992 na 35,8 ºC, čo je druhá najvyššia teplota nameraná v auguste za celú dobu pozorovania, a je iba o 0,1 ºC nižšia než hodnota zo 17. 8. 1892 [6]. V Bratislave na letisku namerali od roku 1931 vôbec najvyššiu augustovú teplotu 19. 8. 1992, a to 37,9 ºC.

Značný bol rozsah územia, na ktorom v auguste 1992 vystúpila teplota vzduchu na 36 ºC a viac (obr. 6). V Čechách zaberá Polabie, vltavské údolie v širšom zmysle a veľkú časť povodia Berounky, na Morave a v Sliezsku celú východnú polovicu krajiny, na Slovensku okrem hôr celé územie bývalého Západoslovenského kraja s výbežkami do stredného Považia a Pohronia a najjužnejšie časti na juhu a východe.

Zaujímavé údaje obsahuje tab. 4, podávajúca prehľad najvyššie priemernej dennej teploty vzduchu z augusta 1992 v bývalej ČSFR. Nápadné je sústredenie uvedených hodnôt teploty do zníženín východnej Moravy (Moravskej brány v širšom zmysle), na Slovensku a v Záhorie. Ukazuje sa, že o extrémoch priemernej dennej teploty do značnej miery rozhoduje teplota nameraná v klimatických termínoch 21 h a 7 h, čiže teplota v noci, ktorá je dôsledkom veternosti miesta pri určitej poveternostnej situácii. Pre rad staníc hodnoty uvedené v tabuľke znamenajú rekordy denných priemerov teploty od počiatku pozorovaní. V Malackách priemerná denná teplota dosiahla 32,2 ºC, na ostravskom letisku Mošnov 31,2 ºC.

Tab. 5 obsahuje najvyššie minimálne teploty vzduchu, ktoré české a slovenské stanice namerali v auguste 1992. Potvrdzuje vyslovený predpoklad o príčinách vysokých denných priemerov teploty a svedčí o tom, že extrémne teplé noci nastávajú v priaznivých nižších polohách aj v stredných nadmorských výškach (Rejvíz v nadm. výške 757 m v kotlinke v závetrí Hrubého Jeseníka, maximálna tmin = 25,2 ºC). Na Slovensku boli najteplejšie noci takmer výhradne na juhozápade krajiny pri zosilnenom juhovýchodnom prúdení.

V tejto súvislosti treba upozorniť na skutočnosť, že údaje o najvyššej minimálnej teplote vzduchu sa vzťahujú na časový interval od 21 h predchádzajúceho dňa do 21 h daného dňa, ku ktorému sa uvádzajú. Vo výkazoch pozorovateľov sa totiž uvádza minimálna teplota vzduchu odčítaná v klimatologickom termíne 21 h, ako vyžaduje systém automatizovaného spracovania klimatologických dát. Minimálnu teplotu vzduchu o 7 h merajú iba interové stanice a niektoré ďalšie stanice z vlastného záujmu pozorovateľov, údaje sa však neukladajú pre strojové spracovanie.

 

3.3 Tropické dni a nepravé tropické noci

Pri spracúvaní teplotných dát z veľmi teplých liet je nevyhnutné hodnotenie počtu tropických dní, ktoré len na nížinách sa vyskytujú temer každoročne. Tropické dni (tmax ≥ 30 ºC), ktoré podľa J. v. Hanna [4] navrhli H. Treitschke a K. Dove, sú v našej oblasti oveľa častejšie ako tropické noci (tmin ≥ 20 ºC), a preto boli aj štatisticky spracované. Z Česka a Slovenska nachádzame údaje o nich v tabuľkách [14] k Atlasu podnebia z obdobia 1626 až 1950, zo Slovenka napr. v štúdii Š. Petroviča a J. Šoltísa [13] z obdobia 1951-1980 a v práci S. Racka [16] z rokov 1951-1975. Tým sú k dispozícii dáta pre posúdenie teplotného charakteru jednotlivých rokov.

O tropických nociach z nášho územia máme veľmi málo informácií, lebo sú aj v teplých klimatických oblastiach zriedkavým javom; ojedinele sa však vyskytujú aj v polohorách nad 600 m n.m. Celkový počet tropických nocí z vybraných staníc Slovenska z rokov 1951-1975 uvádza už spomenutá práca [16].

Obr. 7 znázorňuje početnosti tropických dní v bývalej ČSFR v lete 1992. Ich časový výskyt bol značne nerovnomerný, veľká väčšina pripadla na august, v júni sa vyskytli len ojedinele. Na šiestich meteorologických staniciach krajného východu Slovenska bol tropickým dňom aj 1. september, pretože studený front postupujúci od západu tam priniesol ochladenia až v denných hodinách.

V rozložení tropických dní sa zreteľne prejavuje najteplejšia oblasť juhozápadného a južného Slovenska, kde počty tropických dní prevýšili číslo 30 (Rimavská sobota 45, Želiezovce 42, Nitra-Veľké Janíkovce a Bratislava, letovisko 41).

Napriek tomu, že rozloženie počtu tropických dní v hrubých črtách zodpovedá výškovému členeniu krajiny, závislosť počtu dní na nadmorskej výške v menších členitejších oblastiach nie je jednoznačná, čo má viac príčin. V počte tropických dní sa v značnej miere prejavuje topoklíma užšieho okolia stanice (poloha v teréne, orientácia svahov a iné) a rad rýdzo miestnych vplyvov (blízkosť budov, stromov a ich výška a podobne). Zmena v umiestnení stanice o malú vzdialenosť a malý výškový rozdiel môže mať za následok významnú zmenu v počte tropických dní.

Pri zakresľovaní izolínií na obr. 7 preto neboli uvažované stanice, ktorých údaje sa zjavne vymykali z charakteru poľa. Ostáva na správcoch sietí posúdiť vierohodnosť ich meraní, a to najmä z hľadiska reprezentatívnosti dát. Takou stanicou na juhozápadnom Slovensku je Gabčíkovo s iba 27 tropickými dňami (blízkosť Dunaja?), na Morave Bylnice v svahovej polohe v údolí Vláry (spolu s Ostravou-Porubou moravské maximum 32 tropických dní), alebo Sušice v dolnej časti svahu v údolí Otavy (26 tropických dní, najviac v západných a južných Čechách). Pritom zdôrazňujeme, že z Česka práve na Šumave sa tropické dni v lete 1992 vyskytli v najvyšších nadmorských výškach, keď Horská Kvilda (1048 m) mala tri tropické dni. Z tatranskej oblasti zaznamenali tropicé dni v najvyšších polohách Podbanské (972 m) štyri dni a Nový Smokovec (1002 m) dva tropické dni.

Za predpokladu nezmenenej polohy meteorologických staníc je vhodné porovnávať pomocou počtu tropických dní horúce letá navzájom, ako ukazuje tab. 6 s poradím liet od roku 1951, zostavenom na základe merania na stanici Bratislava, letisko. Medzi 42 letami z posledného obdobia sa umiestnilo leto 1992 na druhom mieste podľa počtu tropických dní (hneď za letom roku 1983) a na 3. až 4. mieste počtom letných dní (tmax ≥ 25 ºC). Mimoriadnosť leta 1992 by však vynikla ešte viac, keby sme zvýšili teplotnú hranicu charakteristických dní na 35 ºC. Dní s tmax ≥ 35 ºC sa v lete 1992 vyskytlo v Bratislave 12, čo je toľko ako za posledných 34 rokov dokopy!

Hodnotiť leto 1992 na základe štatistiky tropických nocí je skoro nemožné z dvoch dôvodov:

1) chýba porovnávací materiál z iných rokov;

2) zo zhora uvedených príčin sú k dispozícii len najnižšie teploty vzduchu za 24-hodinový interval od 21 h do 21 h nasledujúceho dňa. Minimálna teplota vzduchu nameraná v tomto časovom úseku ≥ 20 ºC nesúhlasí s ustáleným ponímaním tropickej noci, ktorú napr. Meteorologický slovník [12] definuje ako noc, v ktorej minimálna teplota vzduchu neklesla pod 20 ºC. Tým sa samozrejme rozumie medzi klimatologickými termínmi. Pretože po tropickej noci po prechode studeného frontu cez deň môže teplota vzduchu klesnúť pod 20 ºC, dá sa predpokladať, že počet tropických nocí bude o niečo nižší ako počet období s teplotou vzduchu ≥ 20 ºC v čase od 21 h do 21 h nasledujúceho dňa. Druhú uvedenú charakteristiku v ďalšom texte pracovne označujeme ako nepravé tropické noci.

Tie sa v lete 1992 vyskytli v malom počte v mnohých oblastiach, pripomíname tab. 5. Z Čiech uvádza najviac nepravých tropických nocí stanica Plzeň-město, a to 9, najbližšia stanica Plzeň-Bolevec, situovaná do lesného prostredia a vyznačujúca sa vysokými dennými teplotami, ale aj veľkou dennou amplitúdou teploty vzduchu, nezaznamenala ani jednu nepravú tropickú noc. V Sliezsku až 7 týchto nocí bolo v Javorníku, od 4 do 8 v Moravskej bráne a na Záhorí, nad 10 mali bratislavské stanice Koliba 13, Mlynská dolina 15, Petržalka dokonca 19 (letisko len 5), čo svedčí o mezoklimatických zvláštnostiach, ktoré sa aspoň v počtoch nepravých tropických nocí v Prahe, Brne a Košiciach prejavujú oveľa tlmenejšie.

 

3.4 Zrážkové pomery

Vysoké letné teploty a malé či nerovnomerne rozložené zrážky v podobe búrkových lejakov boli príčinou nepriaznivého vývoja po stránke vodohospodárskej a z hľadiska vlahovej bilancie. Najkritickejšia situácia nastala v čase augustových horúčav, kedy pri rekordne vysokých teplotách vzduchu a pôdy zrážky na viac ako ¾ plochy bývalej ČSFR nedosiahli ani 50 % normálu, v najteplejších častiach Slovenska ani 5 % normálu (obr. 8). Na 15 staniciach spadlo menej ako 2 mm zrážok, v Hurbanove úhrn 0,2 mm značí najnižšie zrážky v auguste od začiatku pozorovania.

Nedostatok zrážok pre vývoj poľnohospodárskych plodín v lete 1992 vyjadruje obr. 9, ktorý znázorňuje priebeh vlahovej potreby vybraných kultúr v najteplejšej časti južnej Moravy (Dyjákovice, nadm. výška 201m). Vlahová potreba rastlín, čo je v podstate potenciálna evapotranspirácia, sa počíta v týždenných intervaloch vo vegetačnom období v rámci závlahového dispečingu na pobočke ČHMÚ v Brne [8]. Krivky jednotlivých plodín vykazujú rovnaký trend a poklesom zreteľne reagujú na väčšie zrážky. Odrážajú však aj vplyv teploty vzduchu, rýchlosti vetra a vlhkosti vzduchu.

Z grafu vidieť veľkú disproporciu medzi vysokou vlahovou potrebou rastlín, ktorá u kukurice počas augustových horúčav presiahla aj 40 mm týždenne, čo sú výnimočné hodnoty, a nízkymi úhrnmi zrážok. Dá sa predpokladať, že na západnom a južnom Slovensku, kde v auguste temer nepršalo, bol deficit vlahy ešte väčší ako na juhu Moravy, nepršalo, kde sa časom vyskytli búrkové dažde. Neutešená hydrometeorologická a vodohospodárska situácia v najviac postihnutých oblastiach bola aj príčinou podráždenej reakcie časti verejnosti na meteorologické spravodajstvo v oznamovacích prostriedkoch per údajne jednostranné hodnotenie letného počasia [5]. Prudký zlom v priebehu kriviek vlahovej potreby, ktorý spôsobilo náhle ochladenie na sklonku augusta, naznačuje definitívny koniec minuloročných poveternostných extrémov teplého polroka.

 

4. POROVNANIE S ROKOM 1983

            Extrémnosť letného počasia v roku 1992 núti hľadať analógiu s  výskytom iných extrémnych  situácií z predchádzajúcich liet. Z hľadiska malého  časového odstupu a podobne vysokých teplôt vzduchu sme považovali za najvhodnejšie porovnanie s  rokom 1983, hľadajúc spoločné  a odlišné črty atmosférickej  cirkulácie  v  atlanticko-európskej  zóne  a  ich dôsledok na priebeh počasia v našej oblasti.

           Na  prvý pohľad  najnápadnejší je  rozdiel v obdobiach, kedy vrcholila advekcia tepla. Zatiaľ čo v roku 1983 to bolo okolo  18.7., 27.7.  a 1.8.,  v roku  1992 okolo 9.8., 19.8. a 29.8., teda o 3 až 4 týždne neskôr.

           Z  hľadiska veľkopriestorovej  atmosférickej cirkulácie bol podstatný  rozdiel v polohe a  výraznosti výškovej frontálnej zóny (VFZ). V lete 1983 bola VFZ  v atlanticko - európskej oblasti slabo vyvinutá a v dôsledku oddeľovania výškových  tlakových  níží  nad  východným Atlantikom častokrát rozvetvená. Naproti  tomu v roku  1992 bola VFZ  výraznejšia a položená južnejšie.  Jej os prebiehala  väčšinou cez južnú časť Britských ostrovov nad Severné a Baltické more a odtiaľ na východ a postupne až  na juhovýchod (obr.2). Pri vlnení takejto VFZ sa tvorili barické brázdy a hrebene s veľkou amplitúdou a  aj advekcia tropického vzduchu  bývala potom intenzívnejšia.

           Voľná  atmosféra  bola  počas  vrcholov teplej advekcie teplejšia v júli 1983, čo dokumentujú jednak namerané maximá teploty vzduchu  v hladine AT  850 hPa nad  Viedňou (25,6 °C v roku 1983 resp. 23,2 °C v  roku 1992) a jednak výšky izobarických hladín.  V dôsledku toho  boli namerané na  našom území pri zemi v roku 1983  vyššie denné teploty vzduchu (max. 40,2 °C) ako v roku 1992 (max. 38,0 °C). Keďže v prízemnej vrstve atmosféry bolo v lete 1992 silnejšie prúdenie ako v lete 1983, možno povedať, že horúčavy v roku 1983 boli spôsobované väčším podielom radiačnej zložky a v roku 1992 väčším podielom advekčnej zložky teplotnej zmeny.

            Z  geografického rozloženia  absolútnych maxím  teploty vzduchu v lete 1992 (obr.6)  vyplýva, že jazyky veľmi teplého vzduchu  putovali cez strednú  Európu na východ,  takže horúčavy sa vyskytli na celom  území býv. ČSFR. Naproti tomu v lete 1983 zasahoval  jazyk tropického vzduchu najčastejšie do  západnej časti  strednej Európy,  a preto  boli horúčavy v tomto regióne väčšie ako na Slovensku.

           Ďalším rozdielom  bola aktivita studených  frontov, postupujúcich cez  strednú Európu na východ.  V roku 1983 boli tieto  fronty  v  našej  oblasti  intenzívnejšie  ako v lete 1992. Napriek tomu, že v  roku 1992 boli barické brázdy hlbšie, čomu zodpovedá aj  väčšia studená advekcia, neprejavili sa na  našom území výraznejším ochladením,  lebo pri postupe cez strednú  Európu sa rýchlo  vypĺňali (dôsledok opätovného prílevu teplého vzduchu do západnej Európy).

            Aj keď počet tropických dní nedosiahol na niektorých miestach za celé leto 1992 rekordnú úroveň z roku 1983, priemerná teplota augusta 1992 bola vyššia ako priemerná teplota júla 1983 (s výnimkou malej časti západných Čiech). Bol to predovšetkým dôsledok slabších ochladení v roku 1992.

           Deficit zrážok v lete 1992 bol citeľnejší než v roku 1983, lebo sucho z obdobia 1998 – 1991 sa ďalej prehĺbilo najmä na Morave a Slovensku. V povodí Odry bolo odtokové sucho za obdobie 1988 – 1992 hodnotené na základe prietoku v Bohumíne ako 50- až 100-ročné a na desiatkach vrtov v sietiach ČHMÚ a SHMÚ boli zistené doteraz najnižšie stavy hladín podzemnej vody [6]. V rozsiahlych oblastiach Slovenska bol august 1992 najsuchší aspoň od roku 1901, čiže boli prekonané rekordne nízké úhrny z rokov 1947 a 1990.  

 

5. ZÁVER

           Anomálne cirkulačné pomery nad Európou podmienili mimoriadne teplotné  pomery leta a  najmä augusta 1992  na území Českej  a  Slovenskej  republiky.  Všetky hodnoty teplotných charakteristík z týchto období boli rekordné alebo sa rekordným hodnotám zaznamenaným  od začiatku meteorologických pozorovaní  veľmi priblížili, čo sa týka väčšiny sledovaného územia. Z dlhodobých pozorovaní  vyplýva, že august 1992 bol v oblasti  strednej  Európy  najteplejším augustom od roku 1807.

           Š.  Valovič  [18]   pri  spracovaní  extrémnych  teplôt vzduchu v  Hurbanove za obdobie 1904-1964  vyrátal, že podľa Gumbelovej štatistiky extrémov možno raz  za 100 rokov v Podunajskej  nížine očakávať  v júli  alebo v  auguste teplotu vzduchu 41,0 °C. Ani v  horúcich letách 1983  a 1992 takáto teplota vzduchu však nameraná nebola, preto budeme musieť na ňu ešte počkať.

           Najväčším negatívnym javom leta 1992 bolo sucho, na Slovensku bol august 1992 najsuchším mesiacom tohto storočia.